záhradník > sadovníctvo
SADOVNÍCTVO (3. ročník)
TEMATICKÝ PLÁN - 3. ročník
I. OKRASNÉ DREVINY
1. Význam okrasných drevín v sadovníctve
2. Rozdelenie okrasných drevín
3. Rozmnožovanie okrasných drevín
4. Pestovanie okrasných drevín
II. POPÍNAVÉ RASTLINY
5. Význam a charakteristika popínavých drevín
6. Akebia, Aristolochia, Clematis,
7. Hedera, Hydrangea,
8. Lonicera, Polygonum,
9. Parthenocissus, Vitis, Wisteria,
III. LISTNATÉ STROMY
10. Význam a charakteristika listnatých stromov
11. Acer, Aesculus,
12. Ailanthus, Alnus,
13. Betula, Carpinus,
14. Castanea, Corylus, Crataegus,
15. Fagus, Fraxinus, Gloditsia,
16. Juglans, Magnolia, Malus,
17. Platanus, Populus, Prunus,
18. Quercus, Robinia, Salix,
19. Sorbus, Tilia, Ulmus,
IV. IHLIČNANY
20. Význam a charakteristika ihličnanov
21. Ginkgo, Abies,
22. Chamaecyparis, Juniperus,
23. Larix, Picea,
24. Pinus, Tsuga,
25. Taxus, Thuja,
V. MOBILNÁ ZELEŇ
26. Zeleň plne mobilná
27. Zeleň čiastočne mobilná
28. Poznávanie drevín podľa habitusu, listov a plodov
29. Poznávanie drevín podľa habitusu, listov a plodov
30. Zhotovovanie zbierok listov, vetvičiek plodov a semien
I. OKRASNÉ DREVINY
Význam okrasných drevín v sadovníctve
Okrasné dreviny v sadovníctve sú základným materiálom z ktorého- sa vytvára základná kompozícia sadovej úpravy. Sadovníka predovšetkým zaujíma, do akých rozmerov drevina dorastie, aký má celkový vzhľad, listnatosť, farba kvetov a listov a ich zmeny počas roka i jej nároky na prostredie. Iba dôkladná znalosť vlastností drevín a ich vzhľadu umožňuje, aby sa vytvorilo dielo, ktoré svoju krásu dosiahne až po určitom čase, keď možno už jeho tvorca nežije. Sadovníci preto musia vysádzať väčší počet drevín, než bude pre úpravu treba v čase jej úplného rozvoja, a postupnou prebierkou počet týchto drevín obmedziť na nevyhnutné množstvo. Iba tieto prebierky umožnia plný rozvoj týchto drevín a ich skupín. Základným kameňom sadovníckych porastov sú stromy, ktoré dopĺňajú kry v podsadbách alebo v predsadbách. Iba v menších priestoroch túto funkciu preberajú menšie krovité stromy alebo samotné kry.
Význam okrasných drevín v sadovníctve
Základný význam v sadovníctve má veľkosť drevín, ich tvar, farebnosť a stavba a štruktúra koruny (tzv. habitus). Veľkosť drevín umožňuje Vytvoriť predovšetkým zodpovedajúcu členitosť priestoru. Tvar drevín vynikne najmä vtedy, ak rastie drevina osamotene. Tvar koruny drevín môže byť guľatý, vajcovitý, ihlancovitý, valcovitý, širokorozložitý, previsnutý (smútočný), poliehavý, stĺpovitý a pod. Pritom musíme zdôrazniť, že sa neprirodzené tvary uplatňujú iba v niektorých prípadoch (napr. smútočná vŕba pri vode a pod.). Stavba a štruktúra koruny určuje vlastný charakter dreviny. Koruna môže byť riedka až hustá, s pravidelným až neurovnaným usporiadaním. Typické stromy s hustou, ťažkou korunou sú napr. pagaštan a lipa, naproti tomu riedke, vzdušné a svetlé sú napr. brezy, jarabiny, smrekovec, borovica a pod. Farebnosť drevín sa prejavuje v zafarbení listov, kvetov, plodov i borky. Farebnosť sa môže veľmi dobre využiť pri vytváraní kontrastov, je však nutné zachovať určitú triezvosť, aby kontrast bol príjemný.
Rozdelenie okrasných drevín
Okrasné dreviny môžeme rozdeliť podľa rozličných hľadísk. Základné rozdelenie je na okrasné dreviny opadavé a okrasné dreviny vždyzelené.
Okrasné dreviny opadavé sú:
1. listnaté opadavé kry,2. popínavé dreviny,3. listnaté stromy.
Okrasné dreviny vždyzelené sú:
1. ginkgá a ihličnany,2. vždyzelené listnáče.
Z hľadiska uplatnenia jednotlivých drevín môžeme dreviny ďalej deliť na:
a) základné dreviny, ktoré vytvárajú základnú kostru parkovej úpravy a sú pritom dostatočne dlhoveké;
b) doplnkové dreviny, ktoré dopĺňajú základné dreviny najmä po stránke estetickej; ak sa stane, že odumrú, nesmie to narušiť základnú skladbu úpravy;c) výplňové dreviny, ktoré vytvárajú v prvých rokoch po založení úpravy potrebnú hmotu a neskoršie pri prebierkach sa odstraňujú;d) podrastové dreviny, ktoré dotvárajú priestor v zatienených partiách vyšších porastov;e) kroviny, ktoré sa odlišujú veľkosťou a slúžia na vytvorenie samostatných nižších porastov v rámci celej priestorovej skladby sadovníckej úpravy.
Rozmnožovanie okrasných drevín
Okrasné dreviny rozmnožujeme a pestujeme v okrasných škôlkach.
Okrasná škôlka
Pod pojmom okrasná škôlka rozumieme pozemok s hospodárskym zariadením, kde sa rozmnožujú a dopestúvajú sadenice okrasných drevín do trhovej veľkosti. Väčšina škôlok sa zaoberá aj rozmnožovaním trvaliek.
Založenie a vybavenie okrasnej škôlky.
Pri výbere vhodného miesta na založenie novej okrasnej škôlky prihliadame predovšetkým na prírodné a hospodárske výrobné podmienky.
Prírodné výrobné podmienky.
Škôlku zakladáme pokiaľ môžeme v miernom podnebí, na rovine alebo mierne svahovitom teréne. Vyhýbame sa veľmi vetristým miestam a mrazovým kotlinám. Väčšine okrasných drevín najlepšie vyhovuje pôda hlinitá, stredne ťažká, výživná, humózna, dostatočne hlboká (aspoň 0,40 m), priepustná, s neutrálnou reakciou. Nevhodné sú pôdy piesočnaté alebo ťažké. Pre okrasné rastliny, ktoré majú špeciálne požiadavky (vresoviskové rastliny, skalničky a podobne) pôdu umelo pripravujeme. Hladina podzemnej vody nemá byť vyššie ako 0,60 m pod povrchom. Okrasnú škôlku sa snažíme umiestiť do čistého ovzdušia a čo najbližšie k prirodzenému alebo umelému zdroju mäkkej vody.
Hospodárske výrobné podmienky.
Škôlky zakladáme blízko zdroja pracovných síl, hlavne tam, kde je dobré komunikačné spojenie (cesty, železnice). Každá škôlka musí mať dostatočné a účelné zariadenie. Väčší moderný škôlkársky závod sa nezaobíde bez administratívnej budovy, spoločenskej miestnosti, prezliekame, sociálnych zariadení, skladu, garáže, kôlne pre dopravné prostriedky a stroje, dielne, baliarne, skleníkov a podobných zariadení, parenísk, klimatizovaného skladu, tieňoviská, zavlažovacieho zariadenia, oplotenia a mechanizačného vybavenia.
Rozmnožovanie a dopestúvanie listnáčov. Listnáče rozmnožujeme generatívne, t. j. semenom alebo vegetatívne.
Rozmnožovanie semenom (generatívne)
Semenom môžeme rozmnožovať všetky listnáče, z ktorých získame hodnotné semeno. Obyčajne rozmnožujeme väčšinu podpníkov, skoro všetky druhy stromov a kry niektoré. Z kultivarov rozmnožujeme iba tie, ktoré si uchovávajú svoje znaky a vlastnosti.
Sejba semien. Najčastejšie vysievame semená na jar. Pri jesennej sejbe nemusíme síce semená stratifikovať, ale cez zimu ich môžu požierať vtáky a myši. V lete sejeme druhy, ktorých semená v tomto období dozrievajú (topoľ, brest, vŕba). V zime vysievame chúlostivé a dlho klíčiace semená pod sklo.
Sejba pod sklo je dôležitá pri semenách chúlostivých druhov. Jemné semená, napr. vresovitých rastlín, sejeme v januári do misiek alebo do debničiek, naplnených preparenou zeminou a umiestnime ich v skleníku teplom 18 °C. Väčšie semená vysievame na záhony v zasklených plochách, do fóliových krytov alebo do parenísk. Pod sklo sejeme napr.: rododendrony, azalky, vresoviskové rastliny, ľaliovník, hamamel, magnóliu atď. Vzídené semenáčiky prepichujeme.
Vegetatívne rozmnožovanie
Vegetatívne rozmnožujeme kultivary, krížence a podľa potreby aj niektoré druhy.
Rozmnožovanie odrezkami. Používame pri tých druhoch okrasných drevín, ktoré ľahko zakoreňujú. Rozoznávame odrezky drevnaté, bylinné, koreňové a púčikové.
Drevnatými odrezkami rozmnožujeme väčšinu okrasných krov, niektoré popínavé dreviny, väčšinu topoľov, vŕby, platany (odrezky sú s pätkou) a pod. Jednoročné vyzreté výhonky v zimných mesiacoch striháme na dĺžku 0,15 m. Dolný rez urobíme asi 2 mm pod protistojnými púčikmi alebo pri striedavých púčikoch mierne šikmo pod púčikom a ranu zarovnáme nožom. Horný rez vedieme šikmo asi 10 mm nad púčikom. Odrezky ľahko zakoreňujúcich druhov môžeme rezať aj na pásovej píle po viac kusov naraz.
Bylinnými odrezkami rozmnožujeme väčšinu okrasných krov a popínavých drevín. Odrezky režeme v čase, keď sú letorasty správne vyzreté, najčastejšie v letných mesiacoch.
Púčikovými odrezkami niekedy rozmnožujeme cennejšie dreviny, pri ktorých nemáme dostatok materiálu na rozmnožovanie, napríklad magnólie, kaliny, hamamely, dlaňovitolisté a japonské javory a pod.
Púčikové odrezky režeme z polovyzretých letorastov a po stimulácii ich napichujeme do množiarenskej zmesi. Ošetrujeme ich rovnako, ako bylinné odrezky.
Koreňovými odrezkami rozmnožujeme niektoré dreviny s dužinatými koreňmi, na ktorých sa vytvárajú adventívne korene, púčiky, napríklad orgovány, kérie, škumpy a pod. Korene rozrežeme na odrezky dlhé 40—80 mm. Rez na dolnom konci výhonku je vedený šikmo. Odrezky napichujeme tak, aby horné konce boli 10 mm pod povrchom.
Potápanie. Týmto spôsobom rozmnožujeme okrasné dreviny vtedy, keď ich nemôžeme rozmnožovať odrezkami alebo oddelkami. Poznáme potápanie jednoduché, lúčovité a hadovité.
Pri jednoduchom (obyčajnom) potápaní uložíme do ryhy jednoročné výhonky tak, že vrchol výhonku vyvedieme šikmo nad povrch pôdy. Aby sme urýchlili zakoreňovanie, výhonok v mieste ohybu rozmliaždime, narežeme, krúžkujeme alebo stiahneme drôtom a po priháčkovaní zahrnieme.
Pri lúčovitom potápaní uložíme jednoročné výhonky skrátené o 1/3 vodorovne do ryhy a nezahrnieme. Zahrnieme ich až po vyrastaní letorastov z potopených výhonkov koncom mája. Počas vegetácie ich ešte dvakrát prihrnieme, a to do výšky až 0,20 m. Takto získame oveľa viac potápancov, ako pri predchádzajúcom spôsobe.
Pri hadovitom potápaní dlhé výhonky popínavých drevín striedavo ponárame do pôdy a vyvedieme nad pôdu. Nadzemné časti neskoršie vypučia a podzemné zakorenia. Na jeseň po oddelení získame z výhonku niekoľko nových sadencov.
Nakopcovanie (oddelky, odtržky). Nakopcovanie používame pri okrasných drevinách, ktoré vytvárajú z adventívnych púčikov na koreňovom kŕčiku nové letorasty (ríbezľa zlatá, lieska obyčajná a pod.). Materské rastliny vysadíme hlbšie do odburinenej a výživnej pôdy na 0,5 až 0,8 X 1)2 až 1,5 m. Po dôkladnom zakorenení (za 1 až 2 roky) skoro na jar odrežeme materské rastliny tesne nad pôdou. Zo spiacich púčikov vypučia letorasty, ktoré po dosiahnutí 0,15—0,20 m prihrnieme. Prihŕňanie počas vegetácie niekoľkokrát opakujeme. Neskoro na jeseň zakorenené sadenice odhrnieme a oddelíme.
Odkopky a delenie. Týmito spôsobmi rozmnožujeme okrasné dreviny iba výnimočne.
Vrúbľovanie používame pri rozmnožovaní kultivarov a niektorých druhov, pokiaľ je to výhodné. Vrúbľujeme na podpníky. Ako podpníky najčastejšie používame semenáče pôvodného, alebo príbuzného druhu, výnimočne príbuzného rodu (orgován na vtáčí zob alebo muchovník, jarabinu a dule na hloh jednosemenný a pod.). Vrúble režeme z jednoročných výhonkov, pri slabých z dvojročného až trojročného dreva (brezy, buka, duba a i.). Najčastejšie vrúbľujeme spojkovaním a na koziu nôžku. Okrasné dreviny vrúbľujeme buď vonku, alebo pod sklom. Vrúbľovanie vonku na jar pred pučaním používame pri bežných nenáročných druhoch. Vrúbľujeme väčšinou v korunke. Neujaté očkovance prevrúbľovávame pri pôde. Vrúbľovanie pod sklom používame pri druhoch, ktoré sa vonku ťažšie ujímajú.
Očkovanie. Pre očkovanie režeme vyzreté letorasty (pri ohnutí sa ľahko rozlomia a nemiagajú sa), ktoré hneď odlistíme (ponecháme asi 5 mm dlhú stopku), podľa potreby zbavíme ostňov, zabalíme do mierne vlhkej handry a dáme na chladné miesto. V škôlkárskej praxi je najrozšírenejšie očkovanie na spiace očko, menej na bdiace očko a Forkertov spôsob.
Na spiace očko očkujeme v júli alebo v auguste (počas druhej miazgy) buď tesne pri pôde .alebo v korunke. Pri pôde očkujeme okrasné jablone, čerešne, mandle, jarabiny, hlohy, lipy, ruže, orgovány a i. Krátko pred očkovaním podpníky odhrnieme, koreňový kŕčik alebo kmienik očistíme mäkkou handrou, podpník naočkujeme do tvaru T a zviažeme lykom alebo páskou PVC, gumičkou a pod. Ranu nezatierame voskom. V korunke očkujeme napríklad ruže, orgovány alebo rozmanité guľovité, previsnuté a farebné kultivary. V určitej výške naočkujeme 2 očká nerovnako vysoko proti sebe. Po 3—4 týždňoch úväzky povolíme. Očká vypučia v nasledujúcom roku.
Na bdiace očko očkujeme buď v júni (počas prvej miazgy), prípadne v zime v skleníku. Očká vypučia v tom istom roku.
Forkertov spôsob očkovania používame pri zlepšovaní neujatých očiek v čase nedostatku miazgy alebo pri očkovaní ruží v zime.
Pestovanie okrasných drevín
Pestovanie okrasných krov
Niektoré cennejšie, chúlostivejšie a náročnejšie druhy dopestujeme do trhovej veľkosti v črepníkoch (napr. drevnaté pivonky, ibištek, zakrpatené dráče, skalníky, popínavé dreviny), na záhonoch alebo v pareniskách so špeciálne pripraveným substrátom (magnólia, azalky, hamamely a i.).
Väčšinu sadencov okrasných krov dopestujeme vo vlastnej škôlke v radoch. Na jeseň pôdu vyhnojíme, hlboko zorieme. Pred sadením povrch urovnáme, pôdu hlboko skypríme a značkovačom vyznačíme riadky, ak neškôlkujeme pomocou škôlkárskych lán alebo stroja. Privezené sadenice zatieňujeme, kropíme a pred sadením korene namáčame po zväzkoch do zemitej kaše alebo do 1 % Agricolu. Sadence sadíme buď ručne (škôlkárskou motykou, rýľom), alebo väčšie množstvo viacriadkovým vysadzovačom. Škôlkujeme od konca marca až do pučania, výnimočne na jeseň (liesku obyčajnú), na vzdialenosť 0,60 X 1,25 X 0,15 — 0,30 m. Po naškôlkovaní priestor medzi riadkami preplečkujeme a sadenice mierne prihrnieme, aby pôda okolo koreňov nevyschla. Počas vegetácie vykonávame bežné kultivačné práce vrátane prihnojovania a ochrany.
Podpníky orgovánov v júli až v auguste naočkujeme. Asi za mesiac povolíme úväzky, skontrolujeme, ako sa očká ujali a podľa potreby podpníky preočkujeme. Na druhý rok skoro na jar naočkované podpníky zrežeme nad očkom. Vyrastené ušľachtilé letorasty skrátime za 3. listom, aby sa rozkonárili. Celý podrast odstraňujeme. Dopestovanie okrasných krov do trhovej veľkosti trvá dva roky, výnimočne rok, prípadne tri.
Pestovanie ruží
Ruže môžeme rozmnožovať niekoľkými spôsobmi. Drevnatými odrezkami rozmnožujeme ruže popínavé a niektoré parkové. Odnožujúce druhy, napr. ružu vráskavú, rozmnožujeme aj odkopkami. Letné, polovyzreté odrezky sa používajú zriedka. Zo semena rozmnožujeme podpníky pre záhonové ruže a väčšinu parkových ruží. Semeno zo zrelých šípok stratifikujeme a sejeme až po roku; z nezrelých šípok 'klíči už v prvom roku.
Ruže najčastejšie rozmnožujeme očkovaním. Očkujeme väčšinou na Pávovu červenú ružu, ružu mnohokvetú alebo vráskavú. Najvhodnejšie sú podpníky hrubé 4 až 5 mm.
Pestovanie okrasných stromčekov
Sadence sadíme na vzdialenosť 0,80 — 1,25 X 0,30 — 0,40 m. Škôlkovanie a kultivácia pôdy je rovnaká ako pri pestovaní krov, ostatné pestovanie sa odlišuje. Naočkované podpníky režeme skoro na jar na čapík (asi 0,15—0,20 m nad očkom). Na čapíku odstránime všetky púčiky. Počas vegetácie odstraňujeme podrast. Ušľachtilé letorasty včas vyviažeme k čapíku (pri dosiahnutí dĺžky 0,10—0,15 m). Ponechané čapíky dokonca augusta žabkou opatrne odrežeme. Kmienikové tvary pestujeme buď z vrcholového púčika, alebo striedavým rezom, podobne ako ovocné stromy. Z vrcholového púčika pestujeme kmienky tých druhov, ktoré rastú bujne, rovne a majú zdravé vrcholové púčiky.
Rozmnožovanie a dopestúvanie ihličnanov
Aj ihličnany rozmnožujeme vegetatívne alebo semenom. Podobne ako ihličnany rozmnožujeme i niektoré vždyzelené listnáče.
Rozmnožovanie semenom. Semenom rozmnožujeme druhy a výnimočné kultivary, ktoré uchovávajú svoje vlastnosti (napr. Picea pungens).
Plody ihličnanov zberáme skoro po dozretí. Osobitnú pozornosť musíme venovať jedle, lebo jej šišky sa hneď po dozretí veľmi rýchlo rozpadávajú. Pri ginkyách, borievkach a tisoch oberáme plody hneď po vyfarbení a semeno po vyčistení stratifikujeme. Podobne semená jedle, vejmutovky a limby stratifikujeme. Pred sejbou semeno moríme a semeno niektorých druhov namáčame (smrek, smrekovec). Niektoré semená sejeme až na jeseň (jedla, douglaska), prevažne však na jar. Sejú sa buď pod sklo, alebo na záhradné záhony.
Sejba pod sklo je potrebná pri cennejších a chúlostivejších drevinách. Sejeme na široko do preparenej zeminy (kompostová zemina s rašelinou a pieskom). Výsevy zatieňujeme, podľa potreby rosíme a po vyklíčení dostatočne vetráme. Proti sypavke (opadávaniu a usychaniu ihličia) semenáčiky postrekujeme fungicídnymi prípravkami.
Sejba na záhony v semenisku je bežná pri väčšine druhov. Výsevy musíme dôkladne chrániť proti vtákom. Veľmi dobre sa osvedčila sejba pod fóliové kryty. Jednoročné semenáčiky prepichujeme, viacročné semenáčiky po úprave koreňov škôlkujeme.
Vegetatívne rozmnožujeme všetky kultivary a niektoré druhy, ktorých semeno sa ťažko získava. Odrezky. Na rozmnožovanie odrezkami používame dobre vyzreté jednoročné, iba výnimočne 2—3-ročné (pri zakrpatených kultivaroch) konáriky z mladších ihličnanov, lebo konáriky zo starých rastlín zle zakoreňujú. Odrezky upravujeme na dĺžku 0,04 až 0,13 m. Upravené odrezky horšie sa zakoreňujúcich ihličnanov stimulujeme a picháme do utuženého povrchu množiarenskej zmesi. Picháme ich plytko (10—15 mm hlboko), pevne a dosť husto do poloteplého pareniska (v lete), na množiarenský záhon alebo do' debničiek či misiek. Napichané odrezky rosíme a prikryjeme fóliou z PVC. Vyššia vzdušná vlhkosť a teplota 15—18 °C podporuje dobré zakorenenie.
Vrúbľovaním rozmnožujeme niektoré druhy a väčšinu kultivarov smrčkov, jedlí, borovice, douglasky, smrekovcov, cédrov, ďalej všetky ťažko sa zakoreňujúce kultivary cyprušteka nutkanského a tupolistého, borievok, tuje a tisu. Vrúbľujeme v júli až v auguste alebo vo februári až v apríli. Všetky ihličnany s neopadavým ihličím vrúbľujeme do boku, opadavé druhy vrúbľujeme kopuláciou alebo na koziu nôžku. Do boku vrúbľujeme dvoma spôsobmi, jednak do boku na zarážku, jednak najnovším spôsobom do boku z a kôru (do rázštepu, do klina). Vrúbľujeme niekoľko desiatok mm nad pôdou. Úväzok je z bavlny alebo PVC pásky. Živicové ihličnany zásadne nezotierame štepárskym voskom.
Pestovanie v nádobách (kontejneroch)
Niektoré ihličnany, vždyzelené kry i listnaté cennejšie dreviny môžeme pestovať aj v kontejneroch, t. j. v nádobách rozmanitého obsahu podľa veľkosti pestovanej dreviny. Kontejnery môžu byť guľaté alebo štvorhranné nádoby z tvrdých alebo mäkkých plastov, prípadne aj skladacie vreca z čiernej fólie. Zemina sa pripravuje s veľkým podielom rašeliny, ďalej ťažšej ornice, piesku a organických hnojív.
Výhody pestovania rastlín v kontejneroch sú jednak v tom, že dopestované dreviny môžeme vysádzať cez celé vegetačné obdobie, jednak v racionalizácii práce, t. j. v lepšom využití mechanizácie (vysadzovacie stroje, zdvižné vozíky, transportéry a pod.) a hlavne v obmedzení časovo náročného a namáhavého vyberania a balenia rastlín.
Kontrolné otázky a úlohy
1. K čomu slúži okrasná škôlka?2. Aký je rozdiel medzi množiteľskou časťou a vlastnou škôlkou?3. Ktoré dreviny rozmnožujeme semenom?4. Aký je rozdiel medzi sejbou pod sklo a na záhon v semenisku?5. Nakreslite úpravu bylinného odrezku klasickým spôsobom a spôsobom dlhého spodného rezu.6. Čo sú stimulátory a ktoré poznáte?7. Vysvetlite odlišnosti pri potápaní výhonkov pri jednotlivých spôsoboch potápania.8. Opíšte pracovný postup pri očkovaní na spiace očko.9. Ako upravujeme sadenice okrasných drevín pred škôlkovaním?10. Vysvetlite, prečo vrúbľujeme v rozmanitých ročných obdobiach?11. Vysvetlite postup pri pestovaní kmeňa a korunky stromčekov.12. Z ktorých ihličnanov a v ktorých obdobiach berieme odrezky a vrúbľujeme?13. Ktoré kultivačné práce robíme v okrasnej škôlke?14. Čo sú kontejnery?
II. POPÍNAVÉ RASTLINY
Význam a charakteristika popínavých drevín
Popínavé dreviny sú cenným doplnkom vo všetkých sadovníckych úpravách. Používajú sa vo verejnej zeleni aj v zeleni vyhradenej, alebo v súkromných záhradách. Môžu byť samopopínavé, ktoré nepotrebujú oporu a samé sa prísavnými terčíkmi na úponkách alebo korienkoch prichytávajú k podkladu (múru, kôry stromov a podobne). Väčšinou rýchle pokryjú celú plochu podkladu, ako napríklad brečtan, niektoré bršleny a divý vinič. Ďalšie popínavé dreviny sú buď liany a ovíjavé kry, ktoré sa musia ovíjať okolo nejakej opory (stĺp, pergola a pod.), napr. akébia, vlkovec a wisteria, alebo dreviny s úponkami, ktorými sa prichytávajú na opore, napr. divý vinič, plamienok, vinič). Osobitnú skupinu tvoria kry s dlhými plazivými výhonkami, ako napr. ruže, ostružiny a podobne. Popínavé dreviny sú vhodné na ozdobenie múrov, stĺpov a pergol, ďalej na zakrytie vzhľadných miest alebo na ozdobenie starých preschýnajúcich stromov. Výhodou popínavých drevín je, že sa môžu použiť aj na malých plochách.
Akebia
Pochádza z Číny a Japonska. Je to ovíjavá liana s dekoratívnymi celistvookrajovými listami.
Akebia quinata - akébia päťpočetná 
Dorastá až do 10 m. Je nenáročná, otužilá, 'znáša sucho a slnečnú aj tienistú polohu. Listy má lesklé, päťpočetné. Kvety sú jednopohlavné, tmavo purpurové, usporiadané v strapcoch. Kvitne v máji a výrazne vonia. Plody má iba výnimočne, sú to podlhovasté hnedočervené bobule. Rozmnožuje sa koreňovými odrezkami alebo potápaním. Používa sa najčastejšie na pergoly, hodí sa však aj na prizdobenie múrov a stĺpov.
Aristolochia
Z tohto rodu poznáme viac .ako 180 druhov, prevažne tropických. Sú to byliny aj kry.
Aristolochia durior - vlkovec veľkolistý
Pochádza zo Severnej Ameriky. Je to mohutná liana dorastajúca až do 10 m. Obľubuje vlhkejšie pôdy, znáša aj zatienenie. Listy má veľké, srdcovité. Kvety sú fajkovitého tvaru, žltozelené s hnedým nádychom, väčšinou zakryté listami. Kvitne v máji až júni. Plod je podlhovastá tobolka. Rozmnožuje sa potápaním, vrúbľovaním na koreňové odrezky alebo semenom. Používa sa na zakrytie múrov, stĺpov i stromov na severných alebo zatienených miestach. Po brečtane najlepšie znáša tieň.
Clematis
Sú to popínavé dreviny, zriedka polokry alebo byliny. Ich nároky závisia od pôvodu. Botanické (pôvodné) ‘druhy vyžadujú dobrú pôdu a znášajú slnko aj polotieň. Veľkokveté šľachtené kultivary potrebujú dobrú výživnú ľahkú pôdu. Pretože korene neznesú slnečný úpal, je nutné zatieniť pôdu, napar, predsadbou trvaliek. Listy sú protistojné, väčšinou zložené. Kvety majú väčšinou 4 (až 8) zafarbených kališných lístkov. Lupienky chýbajú. Plody sú nažky s chocholcom. Najčastejšie sa používajú veľkokveté plamienky pre množstvo ozdobných kvetov.
Clematis vitalba - plamienok plotný
Je domáci druh, ktorý dosahuje až 12 m. Listy sú nepárnoperovité, s 5 lístkami. Kvety sú drobné, biele, usporiadané v metlinách. Kvitne v júli až septembri. Plody sú ozdobné, striebristo sivo chlpaté. Je veľmi nenáročný a vzhľadom na bujný rast hodí sa na zakrytie nevzhľadných miest. Ľahko splaňuje.
Clematis alpina - plamienok alpínsky
Je tiež náš domáci druh, ktorý dorastá do dĺžky 1—2 m, preto sa používa aj do väčších skaliek. Kvitne od mája do júla. Zvončekovité kvety, dlhé v priemere 40 mm, sú modrofialové.
Clematis montana - plamienok horský
Pochádza z Himalájí. Dosahuje až 8 m a je obľúbený pre skoré ,a bohaté kvitnutie. Kvety sú najčastejšie biele. Kvitne v máji. Má veľké množstvo kultivarov, ktoré majú kvety aj v iných farbách.
Clematis viticella - plamienok viničovitý
Pochádza z juhovýchodnej Európy. Oproti ostatným je jemnejší, dorastá do dĺžky až 4 m. Kvitne v júni až auguste, kvety má najčastejšie purpurové alebo fialové. Má niekoľko kultivarov.
Clematis tangutica - plamienok tangutský
Pochádza z východnej Ázie. Dorastá do 3 m. Má zaujímavé žlté zvončekovité kvety, ktoré kvitnú v júni, a striebristo sivé plody. Je nenáročný.
Veľkokveté ušľachtilé plamienky
Vznikli krížením pôvodných druhov, sú však náročnejšie. Najčastejšie sa rozmnožujú vrúbľovaním na koreňové odrezky, napr. Clematis vitalba alebo Clematis viticella a bylinnými odrezkami, prípadne púčikovými odrezkami. Veľkokveté plamienky sú veľmi obľúbené aj v záhradách. Hodia sa veľmi dobre k vchodom, pergolám, plotom a podobne. Existuje veľa kultivarov rozmanitých farieb, napr. svetloružový ’Nelly Moser, červený ’Ville de Lyon‘, fialový The Presidenť a i. Najznámejším a najstarším krížencom je Clematis x jackmanii - plamienok Jackmanov , ktorý jediný má latinský názov. Kvitne bohato, má výrazné, fialové, veľké kvety (až 0,14 m). Kvitne často celé leto. Existuje biely, karmínovo-červený a najmä tmavofialový kultivar.
, ktorý jediný má latinský názov. Kvitne bohato, má výrazné, fialové, veľké kvety (až 0,14 m). Kvitne často celé leto. Existuje biely, karmínovo-červený a najmä tmavofialový kultivar.Hedera
Sú to vždyzelené poliehavé, popínavé kry. Poznáme 5 druhov, ktoré rastú voľne v prírode v Európe, severnej Afrike a v Ázii.
Hedera helix L. - brečtan popínavý
Je náš domáci druh. Dorastá do dĺžky 20 m, v teplejšom podnebí až do 30 m. Je nenáročný a z popínavých drevín najlepšie znáša väčší tieň. Obstojne znáša aj sucho a znečistené ovzdušie. Je vždyzelený, samopopínavý. K podkladu sa prichytáva priliepavými korienkami. Listy na sterilných konárikoch sú troj až päťlaločnaté. Rodivé konáriky vzpriameno a majú vajcovité alebo srdcovité celistvookrajové listy. Kvety sú nevýrazné, zelenožlté. Kvitne v septembri až októbri. Plod je fialovočierna bobuľa, ktorá dozrieva na jar. Rozmnožuje sa odrezkami. Používa sa na popínanie starých múrov, budov, skál, starých stromov aj ako náhrada trávnika pod stromami. Niektoré vzrastové a listové kultivary sa pestujú ako črepníkové kvetiny na ozdobu.
Hydrangea
Sú prevažne kry, z ktorých niektoré sú popínavé. Tieto popínavé druhy pochádzajú z východnej Ázie.
Hydrangea petiolaris - hortenzia popínavá
Pochádza z Číny a Japonska. V priaznivých podmienkach dorastá až do 15 m. Na hrubšom podklade nepotrebuje oporu a prichytáva sa pomocou priliepavých korienkov. Vyžaduje teplé polohy, polotieň a hlbšie, výživnejšie pôdy. Listy sú dlho stopkaté, široko vajcovité, pílkovité, lesklé. Súkvetie je ploché, má 0,20 m v priemere a tvoria ho biele kvety. Na okraji súkvetia sú biele sterilné kvety. Kvitne v júni až júli. Rozmnožuje sa potápaním alebo aj semenom. Používa sa podobne ako brečtan. Zaslúži si väčšie rozšírenie.
Lonicera
Popínavé druhy zemolezu sú málo ovi jav é kry, stredne veľké. Neznášajú prílišné sucho, ináč nie sú náročné na pôdu ani na polohu.
Lonicera caprifolium - zemolez kozí list
Z popínavých zemolezov je najznámejší a vzácne rastie splanený aj u nás. Je slabo ovíjavý a dorastá do 4—7 m. Zle znáša sucho. Listy sú protistojné, široko elipsovité, vrchné páry niekedy zrastené. Kvety sú žltočervené, pyskovité, v prasleni, veľmi voňavé. Kvitne v máji a v júni. Plod je oranžovo červená bobuľa. Rozmnožuje sa semenom po dozretí a potápaním. Používa sa najmä k plotom a mrežiam.
Lonicera henryi - zemolez Henryho
Pochádza z Číny. Je to vždyzelená rastlina; vyžaduje polotieň a v tuhších zimách prikrývku. Listy sú kopijovité, sýtozelené, lesklé. Kvety sú žltočervené, kvitne v júli a auguste. Plody sú čierne bobule. Rozmnožuje sa odrezkami. Hodí sa na prizdobenie múrov alebo stĺpov.
Parthenocissus
Tento rod zahŕňa 15 druhov popínavých krov, ktoré rastú v Severnej Amerike a vo východnej Ázii.
Parthenocissus quinquefolia — divý vinič päťlistý
Domov má v Severnej Amerike. Dorastá do 12 m. Je nenáročný, znáša slnko aj polotieň. Má ovíjavé úponky, ale mladé rastliny musíme vyväzovať. Listy sú dlaňovito päťpočetné, na jeseň sa krásne zafarbujú na žlto a červeno. Kvety sú žltozelené, nenápadné. Plod je čierna 'bobuľa. Rozmnožuje sa drevnatými odrezkami. Používa sa na popíname stĺpov, múrov, vchodov a vjazdov. Veľmi pekne pôsobí, ak môže voľne splývať, napríklad z oporných múrov. Má samopopínavý kultivar.
Parthenocissus tricuspidata — divý vinič trojlaločný
Pochádza z východnej Ázie. Dorastá do 10 m i viac. Nie je príliš náročný, ale nedarí sa mu na severných stenách. V tuhých zimách namŕza, ale ľahko sa obnovuje. Je samopopínavý, prichytáva sa pomocou priliepavých prísaviek na konci úponiek. Listy sú najčastejšie trojlaločnaté, na líci lesklé, na jeseň krásne červeno zafarbené. Na opore má listy škridlicovite usporiadané, takže vytvárajú peknú celistvú zelenú plochu. Kvety sú nenápadné. Plod je čierna bobuľa. Rozmnožuje sa vrúbľovaním na odrezky divého viniča päťlistého v zime pod sklom. Používa sa najčastejšie na úplné zakrytie múrov.
Polygonum
Stavikrvy sú prevažne byliny, menej často kry. V sadovníckych úpravách sa uplatňujú 2 ovíjavé, veľmi nenáročné druhy.
Polygonum baldschuanicum — stavikrv baldžuánsky
Najčastejšie používaný druh, ktorý pochádza zo Strednej Ázie. Je to ovíjavá, rýchle rastúca drevina, ktorá sa však môže stať veľmi obťažnou burinou. Dosahuje 15 m. Je veľmi nenáročná, znáša sucho, úpal aj znečistené ovzdušie. Listy sú celistvookrajové, srdcovito vajcovité až strelovito kopijovité. Kvety sú drobné, slabo ružovkasté, usporiadané v metlinách. Kvitne od júna do jesene. Plod je drobná krídlatá nažka. Rozmnožuje sa drevnatými alebo bylinnými odrezkami. Používa sa najčastejšie na zakrytie nevzhľadných miest.
Vitis
Mohutné popínavé kry, ktoré sú ozdobné listami. Pri použití v sadovníckych úpravách sa vysádzajú k oporným konštrukciám alebo plotom, po ktorých sa môžu popínať pomocou úponiek. Rozmnožujú sa najčastejšie drevnatými odrezkami.
Vitis riparia — vinič pobrežný
Pochádza zo Severnej Ameriky. Je nenáročný a darí sa mu najmä na slnku. Rastie bujne a dorastá až do 10 m. Listy sú široko srdcovité, väčšinou trojlaločnaté, na líci lesklé. Kvety príjemne voňajú rezedou, sú nenápadné. Kvitne v júni. Plody sú malé, purpurové bobule. Najčastejšie sa používajú k plotom alebo múrom.
Wisteria
Tieto popínavé kry pochádzajú zo Severnej Ameriky a východnej Ázie. Ozdobné sú najmä veľkými previsnutými súkvetiami.
Wisteria floribunda — wisteria kvetnatá
Pochádza z Japonska. Tento druh je najrozšírenejší. Dosahuje až 10 m. Neznáša mokré a ťažké pôdy. Najlepšie sa jej darí na slnečnej strane budov, lebo znáša aj sucho aj úpal. Počas tuhých zím namŕza, ale má schopnosť obnovovať sa. Listy sú nepárnoperovité, s 13 až 19 kopijovitými, celistvookrajovými listami. Kvety sú modrofialové, v dlhých previsnutých strapcoch. Kvitne v máji až júni. Kvety sú voňavé. Plod je sivý, plstnatý struk. Rozmnožuje sa potápaním alebo vrúbľovaním na koreňové odrezky. Môže sa rozmnožovať aj semenom, ale semenáčiky zle kvitnú. Používa sa na ozdobenie múrov, okrasných mriežok, vchodov a pergol.
III. LISTNATÉ STROMY
Význam a charakteristika listnatých stromov
Listnaté stromy tvoria základ porastov väčšiny záhrad, parkov aj vlastnej krajiny. Majú väčšie druhové zastúpenie ako ihličnany. Sú aj premenlivejšie, a preto pôsobia mäkším a veselším dojmom. Môžu byť okrasné listami, kvetmi, plodmi, borkou aj habitusom alebo usporiadaním koruny, kmeňa aj konárov. Počas roka sa menia aj farebne. V sadovníckej úprave majú všestranné použitie. Používajú sa ako solitéry, vysádzajú sa do skupín, do voľne rastúcich aj tvarovaných stien (živých plotov) a do stromoradí. Pôvodné druhy sa rozmnožujú väčšinou semenom a kultivary a niektoré druhy aj očkovaním alebo vrúbľovaním. Odrezkami sa rozmnožujú zo stromov v podstate iba vŕby, topoľ a platan. Nároky listnatých stromov sú veľmi rozdielne a vyplývajú predovšetkým z ich zemepisného pôvodu a rozšírenia.
Acer
Prevažne sú to stromy, ktoré sú rozšírené v Európe, Ázii, severnej Amerike a v severnej Afrike. U nás je domáci javor mliečny, javor horský, javor poľný a na Slovensku aj javor tatársky. Väčšine javorov vyhovujú pôdy úrodné, humózne, priepustné a slabo vlhké. Niektoré druhy znášajú aj pôdy suché a štrkovité. Neznášajú zamokrené pôdy. Listy sú protistojné, väčšinou laločnaté, niektoré druhy majú listy aj pero vité. Kvety sú nevýrazné, usporiadané najčastejšie v strapcovitom súkvetí. Plody sú krídlaté dvojnažky. Rozmnožujú sa väčšinou semenom. Skoro dozrievajúcim druhom sa semeno vysieva ihneď po zbere (A. saccharinum), ostatné sa stratifikujú. Niektoré druhy (A. palmatum) a kultivary sa očkujú alebo vrúbľujú. Ak použijeme stimulátory, môžeme niektoré druhy rozmnožovať aj bylinnými odrezkami (A. palmatum).
Acer platanoides - javor mliečny
Tento domáci druh dorastá do výšky až 30 m. Je nenáročný a dosť dobre znáša aj sucho. Neznáša zamokrené a zasolené pôdy. Borka je tmavá, pozdĺžne rozbrázdená a neodlupuje sa. Listy sú dlaňovité, päťlaločnaté, obojstranne zelené, na rube lesklé. Pri odtrhnutí vyteká zo stopky mlieko. Kvety sú žltozelené, kvitne v apríli až máji. Plody sú široko roztvorené dvojnažky. Má všestranné použitie, používa sa aj do stromoradia. Má veľa kultivarov. Acer platanoides ’Globusum' je pomaly rastúci strom s hustou guľatou korunou. Acer platanoides ’Schwedleri je červenolistý strom vhodný ako solitér.
Acer pseudoplatanus - javor horský — klen
Tento druh je tiež náš domáci a rastie až do 1100 m n. m. aj vyššie. Dorastá do výšky 30 m. Je náročný na vlhko, ale neznáša zamokrené pôdy. Dobre znáša mráz a je pomerne odolný proti exhalátom. Borka sa doštičkovite odlupuje. Listy sú päťlaločnaté, s tupšími a širšími lalokmi, na rube sivé. Kvitne v máji, kvety sú žltozelené. Plody sú dvojnažky tvoriace ostrý uhol. Jeho použitie je všestranné.
Acer pseudoplatanus ’Atropurpureum' má listy na rube fialovočervené. Je z kultivarov najznámejší.
má listy na rube fialovočervené. Je z kultivarov najznámejší.Acer campestre - javor poľný
Je rozšírený v Európe aj západnej Ázii. U nás dorastá do výšky až 15 m. Je veľmi nenáročný a znáša dobre sucho, slnko a tieň, i vápenaté pôdy. Borka je hrubá, hnedastá, štvorcovito doskovitá. Na konárikoch bývajú korkovité lišty. Listy sú menšie, 3—5 laločnaté, s tupými lalokmi. Kvety sú zelenkasté, kvitne v máji. Dvojnažky sú vodorovné. Je vhodný do zmiešaných skupín, stromoradí a do živých, tvarovaných plotov. Na jeseň sa zafarbuje krásne žlto.
Acer saccharinum - javor strieborný
Pochádza zo Severnej Ameriky. Dorastá do 25 m, v domovine aj viac. Vcelku je nenáročný, neznáša však dobre príliš vetristé polohy. Borka sa odlupuje v dlhých pruhoch. Listy sú dlhé až 0,15 m, hlboko päťlaločnaté, na líci svetlozelené, na rube skoro biele. Kvety sú zelenkasté, kvitne v marci až apríli. Dvojnažky tvoria pravý až tupý uhol. Používa sa ako solitér, vysádza sa aj do menších skupín a do stromoradia. Na jeseň sa vyfarbuje na žlto.
Acer tataricum - javor tatársky
Rastie aj u nás na Slovensku. Dorastá do výšky 10 m. Je otužilý a nenáročný. Listy sú široko vajcovité, nepravidelne dvakrát pílkovité. Belavé kvety sú vo vzpriamených metlinách, kvitne v máji. Plody majú červenkasto zafarbené ozdobné krídla. Používa sa do pozadia skupín krov a ako podrast pod vyššie stromy.
Acer ginnala - javor ginnala (j. mandžuský)
Pochádza z východnej Ázie. Dorastá do výšky 7 m. Väčšinou má krovitý habitus. Znáša slnko aj polotieň. Neobľubuje prílišné sucho a úpal. Listy sú trojlaločnaté, dlhé až 80 mm. Stredný lalok je veľký a dlhý. Kvety a plody sú podobné ako má javor tatársky. Uplatňuje sa ako solitér, ale aj v skupinách. Na jeseň sa zafarbuje krásne červeno, listy však skoro opadajú.
Acer palmatum - javor dlaňovitolistý
Pochádza z Japonska. U nás sa vyskytuje väčšinou ako menší ker, výnimočne ako stromček. Neznáša sucho ani úpal, ba ani prílišné vlhko. Niekedy trpí mrazmi. Listy sú hlboko päťlaločnaté až deväťlaločnaté, končisté laloky sú dvakrát pílkovité. Kvety sú červené. Pestuje sa veľa farebných a so strihano listnatých kultivarov. Najlepšie sa uplatňuje v skalkách.
Acer negundo - javor jaseňolistý
Pochádza zo Severnej Ameriky. U nás dorastá do výšky 15 m. Je veľmi nenáročný a rastie aj v piesočnatých pôdach, ak nie sú veľmi suché. Mladé konáriky sú zelené, sivo oinovatené. Listy sú nepárnoperovité, svetlozelené, s 5—9 vajcovitými kopijovitými, hrubo pílkovitými lístkami. Kvety sú žltozelené, rastliny dvojdomé. Kvitne v apríli. Sadí sa ako solitér, alebo na okraj skupín a pod.
Aesculus
Pagaštany sú stromy alebo kry. Listy sú protistojné, zložené z 5—9 lístkov, pílkovité. Kvety sú štvorpočetné alebo päťpočetné, vo vzpriamených metlinách. Plod je ostnatá alebo hladká tobolka s veľkými semenami (gaštanmi). Rozmnožuje sa semenom, ktoré sejeme na jeseň alebo na jar po krátkej stratifikácii. Pagaštan červený vrúbľujeme alebo očkujeme na semenáč pagaštana konského; pagaštan malokvetý rozmnožujeme odkopkami alebo koreňovými odrezkami.
Aesculus hippocastanum - pagaštan konský
Pochádza z Balkánu a dorastá u nás do výšky 25 m. Má veľmi hustú korunu. Nie je veľmi náročný. V tuhých zimách a mokru niekedy namŕza. Borka starých stromov sa doštičkovite odlupuje. Listy sú päť až sedempočetné, lístky dvakrát pílkovité, dlhé až 0,25 m, sediace. Kvety sú biele s červenými a žltými škvrnami. Kvitne v máji. Tobolky sú ostnaté. Uplatňuje sa najmä vo väčších parkoch ako solitér, ale aj v skupinách. Môžeme ho sadiť aj do alejí.
Aesculus X carnea - pagaštan červený
Je kríženec A. hippocastanum x A. pavia. Dorastá do výšky 20 m a veľmi sa podobá pagaštanu konskému. Odlišuje sa menej lepkavými púčikmi, ružovočervenými kvetmi a skoro hladkými tobolkami. Listy sú väčšinou päťpočetné a lesklé. Kvitne o niečo neskoršie. Má podobné použitie ako pagaštan konský.
Ailanthus
Mohutné stromy, ktoré pochádzajú zo Strednej a východnej Ázie a Austrálie. Majú veľké nepárnoperovité striedavé listy.
Ailanthus altissima - pajaseň žľaznatý
Pochádza z Číny. U nás dorastá do výšky 25 m. Rýchle rastie a na jeseň pučí. Je nenáročný a dobre znáša znečistené mestské ovzdušie. Borku má hladkú, s pozdĺžnymi svetlými trhlinami. Listy sú striedavé, nepárnoperovité, dlhé až 0,60 m. Lístky sú vajcovité kopí j ovité a na rube majú 2—4 laloky s okrúhlymi žliazkami. Kvety sú drobné, zelenkasté, v koncových metlinách. Kvitne v júni až júli. Plod je nažka umiestená v strede červenkastého krídelka. Rozmnožuje sa buď semenom, ktoré sejeme hneď po dozretí, alebo koreňovými odrezkami. Uplatní sa ako solitér a v alejach, najmä v nepriaznivých podmienkach, kde to priestor dovolí.
Alnus
Sú to prevažne stromy, zriedka kry. Púčiky sú krátko stopkaté, listy striedavé. Kvety sú rôznopohlavné jahňady. Tyčinkové kvety sú dlhé, previsnuté, založené už na jeseň. Piestikové kvety sú krátke, šiškovité, neskôr drevnatejú a zostávajú dlho na strome. Plody sú malé nažky s úzkymi krídelkami. Rozmnožujú sa semenom. Jelša zelená rastie aj z drevnatých odrezkov. Kultivary rozmnožujeme vrúbľovaním na semenáčiky druhu v zime, najlepšie pod sklom.
Alnus glutinosa - jelša lepkavá
Rastie v Európe aj v Ázii. Dorastá do výšky 25 m. Borka je tmavá, rozpukaná. Listy sú obrátenovajcovité, niekedy mierne laločnaté, na obidvoch stranách zelené, 50—100 mm dlhé. Jelša lepkavá je veľmi vhodná do vlhkých miest, na vodné brehy aj do alejí. Neznáša sucho.
Alnus incana - jelša sivá
Rastie takisto v Európe a Ázii. Dorastá do výšky 20—25 m. Je nenáročná, rastie na vlhkejších aj suchších pôdach a znesie aj zatienenie. Kôra je sivá, hladká. Púčiky nie sú lepkavé. Listy sú vajcovité, zahrotené, až 100 mm dlhé, mierne laločnaté, pílkovité, na rube sivé a plstnaté. Vyhovujú jej podobné podmienky ako vo voľnej prírode, je vhodná ako drevina pri rekultiváciách.
Alnus viridis - jelša zelená
Rastie v horách a dorastá do výšky 2 m. Listy sú menšie, vajcovité, pílkovité. Má význam pri krajinárskych úpravách horských oblastí.
Betula
Sú to stromy aj kry. Najlepšie sa im darí vo výživnejších vlhkejších pôdach, niektoré brezy však dobre znášajú aj sucho. Pre svoju dekoratívnu korunu a kôru sú v sadovníctve veľmi obľúbené. Vyžadujú dostatok svetla, neznášajú zatienenie. Listy sú striedavé, väčšinou vajcovité. Kvety sú jednodomé v jahňadách. Samčie jahňady sú dlhšie a zakladajú sa už na jeseň. V krátkych samičích jahňadách na letorastoch sú malé oriešky s blanitými krídelkami. Rozmnožuje sa semenom, ktoré sejeme v zime a v pred jarí. Kultivary a niektoré cudzie druhy vrúbľujeme, a to najčastejšie na semenáčiky brezy bradavičnatej. Na stanovište vysádzame brezu najčastejšie s koreňovým balom. Menšie semenáčiky môžeme vysádzať aj bez koreňového balu v čase, keď začínajú slabo pučať. Na stanovišti ich pokiaľ možno nerežeme. Ak je to nevyhnutné, robíme rez skoro na jeseň. Pre svoju svetlú farbu sa veľmi často vysádzajú pred tmavšie pozadie ihličnanov. Použitie majú všestranné.
Betula verrucosa - breza bradavičnatá
Rastie v Európe aj v Ázii a dorastá do výšky 25—30 m. Je veľmi nenáročná a znáša aj veľmi chudobné, piesočnaté pôdy a zadymené prostredie. Kôra je biela a odlupuje sa v bielych pásikoch. Borka je tmavá a hlboko rozbrázdená. Konáriky na starších stromoch sú tenké a previsnuté. Listy sú kosoštvorcové až trojuholníkovité, dvojito pílkovité. Kvitne v apríli. V sadovníctve sa dobre uplatňuje, podobne ako v prírode, s borovicami a borievkami. V zime vyniká v spojení s farebnými svíbmi. Má niekoľko kultivarov, z ktorých najznámejší je „smútočný“.
Betula pubescens - breza plstnatá
Rastie v prírode aj u nás a dorastá do výšky 15 m. Darí sa vo vlhkejších pôdach. Podobá sa breze bradavičnatej, ale má širšiu, rozložitejšiu korunu. Použitie má podobné ako breza bradavičnatá.
Betula papyrifera - breza papierovitá
Pochádza z Aljašky. Dorastá do výšky 25 m i viac. Je nenáročná. Vytvára hustejšiu a tmavšiu korunu ako breza bradavičnatá. Listy sú väčšie, vajcovité a v mladom veku lepkavé, na rube sú sivozelené. Použitie je všestranné. Patrí medzi najkrajšie brezy. Na jeseň sa vyfarbuje oranžovo žlto.
Carpinus
Sú to väčšinou stromy, niekedy kry rozšírené v severnom miernom zemepisnom pásme v 26 druhoch. Hrabové drevo je belavé, ťažké a používa sa v kolárstve, modelárstve a nástrojárstve.
Carpinus betulus - hrab obyčajný
Je rozšírený v Európe a na ,Kaukaze. Dorastá do výšky 20— 25 m a v prírode sa vyskytuje najčastejšie spolu s dubom a bukom. Listy sú podlhovasto vajcovité, 50—100 mm dlhé, matné, dvojito pílkovité, striedavé. Kvety sú rôznopohlavné, rastliny jednodenné. Samičie jahňady sú na vrchole letorastov, samičie jahňady sú previsnuté na minuloročných konárikoch. Kvitne pri pučaní. Plod je drobný rebernatý oriešok s veľkým trojlaločnatým blanitým krídlom. Dozrieva na jeseň. Rozmnožuje sa semenom, ktoré stratifikujeme a sejeme až na druhý rok. Kultivary vrúbľujeme pod sklom. Väčšie sadenice vysádzame s koreňovým balom. Najlepšie sa mu darí na vlhkejších pôdach, ale neznáša zatienenie. Používa sa do skupín a ako podrast vyšších stromov. Je vhodný najmä na spevnenie svahov. Veľmi dobre znáša rez, a preto patrí medzi najcennejšie dreviny na tvarované živé ploty.
Castanea
Na severnej pologuli rastie v prírode 12 druhov, väčšinou sadovnícky nevýznamných.
Castanea sativa - gaštan jedlý
Jeho domovom je južná Európa, severná Afrika, Malá Ázia a Kaukaz. Narastá do výšky až 30 m. Najlepšie sa mu darí na hlbších, priepustných, skôr suchších pôdach na slnku aj v polotieni. Kôra je dlho hladká, sivohnedá. Konáriky sú hranaté. Listy sú striedavé, až 0,25 m dlhé, kopijovité, lesklé, ostro- pílkovité. Plody sú jedlé (gaštany) a väčšinou po troch v ostnatej čiaške. Rozmnožujú sa stratifikovaným semenom, ktoré vysievame neskoro na jar. Používa sa v teplejších polohách jednotlivo alebo v menších skupinkách. Aj keď v tuhších zimách namrzne, má dobrú obnovovaciu schopnosť.
Corylus
Väčšinou sú to kry. Zo stromov sa pestuje ďalej uvádzaná lieska turecká.
Corylus colurna - lieska turecká
Pochádza z južnej Európy a západnej Ázie. Dosahuje výšku až 25 m. Vytvára peknú, pravidelne kužeľovitú korunu. Je nenáročná a otužilá. Kôra je hnedosivá, borka sa v šupinách odlupuje. Listy sú striedavé, vajcovito okrúhle, až 0,15 m dlhé. Sú dvojito pílkovité a niekedy aj plytko laločnaté. Plod je takmer guľatý oriešok; je uložený v široko zvončekovitom obale s naspäť ohnutými cípmi. Používa sa do výsadieb predovšetkým ako solitér, ale tiež do alejí, a to aj v zadymenom prostredí. Rozmnožuje sa výsevom zjari do voľnej pôdy po stratifikácii.
Crataegus
Sú to menšie stromy alebo mohutné kry. Na stanovišti nie sú náročné a znášajú dobre slnko aj polotieň a sucho. Listy sú striedavé, väčšinou laločnaté. Kvety sú päťpočetné v chocholíkoch. Plody sú okrasné malvičky. Rozmnožujú sa semenom, ktoré klíči až druhý rok, preto ho stratifikujeme. Semená získané z nevyzretých plodov klíčia prevažne už v prvom roku. Kultivary a cudzie druhy očkujeme v lete na semenáčiky hlohu jednosemenného. V sadovníctve sa uplatňujú prevažne v zmiešaných skupinách spolu so skalníkmi, jabloňami a pod. Plno- kveté kultivary sa uplatňujú aj do stromoradí, po odkvitnutí však nie sú veľmi pekné a často trpia rovnakými chorobami a škodcami, ktoré škodia na ovocných stromoch.
Crataegus monogyna - hloh jednosemenný
Je to náš domáci druh, ktorý narastá až do výšky 10 m. Listy sú hlboko 3—7 laločnaté. Plody sú červené, s jednou kôstkou. Má veľa kultivarov.
Crataegus oxyacantha - hloh obyčajný
Je takisto domáci druh, ktorý dorastá do výšky 5 m. Listy sú vajcovité, plytko 3—5 laločnaté. Malvičky sú červené, väčšinou s dvoma kôstkami. Má takisto niekoľko záhradných kultivarov s bielymi, ružovými a červenými aj plnými kvetmi.
Crataegus crus-galli - hloh kuronohý
Pochádza zo Severnej Ameriky a u nás dorastá do výšky až 10 m. Vyznačuje sa nápadnými tŕňmi, až 80 mm dlhými. Listy sú podlhovasto obrátenovajcovité, lesklé, kožovité, na jeseň oranžovočervené. Kvety sú biele. Červené malvičky sú väčšie ako pri hlohu obyčajnom.
Fagus
Väčšinou sú to mohutné stromy nápadné sivou hladkou kôrou.
Fagus sylvatica - buk lesný
Tento domáci druh dorastá až do výšky 30 m. Najlepšie sa mu darí na hlbokých, nie príliš suchých pôdach. Znáša aj zatienenie. Púčiky sú zahrotené, tenké, dlhé. Listy sú striedavé, vajcovité, asi 0,10 m dlhé, lesklé celistvookrajové alebo len veľmi plytko zúbkaté. Kvety sú rôznopohlavné, rastliny sú jedno- domé. Tyčinkové kvety sú v klbôčkach, piestikové v plstnatej čiaške. Plody sú trojhranné oriešky, tzv. bukvice, ktoré sú umiestnené v zdrevnatenej ostnatej čiaške. Má veľmi cenné tvrdé drevo, ktoré sa používa najmä na výrobu parkiet. Rozmnožuje sa semenom, ktoré vysievame najmä na jeseň alebo aj na jar. Kultivary vrúbľujeme na semenáčiky najčastejšie v zime pod sklom. Väčšie sadenice vysádzame len s koreňovým balom. Po vysadení sa odporúča nastielanie misiek, najmä pri vysádzaní bez obalu, a väčšia zálievka. Buk má všestranné použitie. Veľmi dobre sa uplatňuje ako solitér vo väčších parkoch. Dobre sa združuje s hrabom a dubom, prípadne s brestami, lipou, javorom, smrekom, jedľou a s douglaskou. Vyniká počas roka výraznými zmenami farby. Má veľa kultivarov. Fagus sylvatica ’Atropunicea' je po vypučaní krásne červený, neskôr stmavne. Pekne kontrastuje so svetlými drevinami. Fagus sylvatica ’Pendula‘ patrí medzi najcennejšie previsnuté stromy. V mladom veku sa musí vrcholček vyväzovať.
je po vypučaní krásne červený, neskôr stmavne. Pekne kontrastuje so svetlými drevinami. Fagus sylvatica ’Pendula‘ patrí medzi najcennejšie previsnuté stromy. V mladom veku sa musí vrcholček vyväzovať.Fraxinus
Sú to stromy s vajcovitou až guľovitou korunou. Vyznačujú sa typickými hranatými púčikmi. Listy sú prevažne nepárno- perovité, protistojné. Kvety sú malé, často bez okvetia. Plody sú jednosemenné nažky s dlhým jazýčkovitým krídlom. Jasan má cenné svetlé a pružné drevo. Neúplne vyzreté semeno sčasti klíči už v prvom roku, inak ho stratifikujeme a vysievame až za rok. Kultivary vrúbľujeme na semenáčiky jaseňa štíhleho.
Fraxinus excelsior - jaseň štíhly
Rastie v Európe a Malej Ázii. Dorastá až do výšky 40 m. Najlepšie sa mu darí v hlbších vlhkých pôdach. Neznáša sucho. Kôra je zelenkasto sivá, dlho hladká. Púčiky sú čierne. Listy majú 5—11 široko kopijovitých, pílkovitých lístkov. Kvitne nenápadne pred pučaním listov. Nie je príliš obľúbený pre neskoré pučanie; Uplatňuje sa najčastejšie na brehoch vodných tokov a pri vodných plochách i v alejach.
Fraxinus ornus - jaseň mannový
Vyskytuje sa u nás v prírode na južnom Slovensku v dúbravách. Dorastá len do výšky 8 m. Púčiky sú sivé. Listy sú menšie, s 5—7 eliptickými lístkami. Kvety sú biele vo vrcholových metlinách. Kvitne od mája do júna. Je odolný aj proti suchu a dobre znáša aj vápenaté pôdy a exhaláty. Uplatňuje sa jednotlivo alebo v menších skupinkách a zmiešaných porastoch.
Gleditsia
Z 12 druhov, ktoré rastú v Severnej a Južnej Amerike a v Strednej a východnej Ázii, sa len málo druhov pestuje pre sadovnícke použitie.
Gleditsia triacanthos - gledíčia trojtŕňová
Pochádza zo Severnej Ameriky. Dorastá až do výšky 40 m. Na stanovište je nenáročná, vyžaduje len dostatok slnka. Konáre má uzlovité a na konárikoch aj na kmeni má až 0,20 m dlhé rozkonárené tŕne. Listy sú párnoperovité až dvojito párnoperovité, s 20—30 dlho kopijovitými, celistvookrajovými alebo jemne vrúbkovanými lístkami. Kvety sú malé, žltozelené, v strapcoch. Kvitne v júni. Plody sú okrasné, veľké hnedé struky. Dozrievajú v októbri a na stromoch zostávajú až do jari. Celý strom pôsobí tak trochu exotickým dojmom, preto sa požíva najmä ako solitér, v menších, skupinkách, ojedinele aj na živé ploty a do alejí.
Juglans
Sú to prevažne mohutné stromy so silnými konárikmi s priehrad kovaným stržňom. Listy sú nepárnoperovité s vonnými žliazkami. Kvety sú rôznopohlavné. Samčie jahňady sú previsnuté, dlhšie, samičie sú krátke, s 2—15 kvietkami na letorastoch. Plod je kôstkovica s dužinatým obalom a tvrdou škrupinou. Má cenné drevo. Rozmnožuje sa stratifikovaným semenom, ktoré sejeme zjari.
Juglans nigra - orech čierny
Pochádza z východnej časti USA. Patrí medzi najmohutnejšie stromy a vo svojej domovine dorastá do výšky 50 m. Má rád svetlo, najlepšie sa darí v teplejších polohách na ťažších hlbokých a výživných pôdach. Listy majú 13—19 lístkov na rube plstnatých. Plody sú guľovité. Orechy sú rozbrázdené a veľmi tvrdé. Najlepšie sa uplatní ako mohutný solitér.
Juglans cinerea - orech popolavý
Pochádza takisto z východnej časti USA. Dorastá do výšky 20 m. Má rovnaké nároky ako orech čierny. Listy sú zložené z 11—17 kopijovitých, na obidvoch stranách plstnatých lístkov. Orechy sú vajcovité, zahrotené, po 3—5. Uplatňuje sa ako solitér. V suchších pôdach zhadzuje listy už koncom leta.
Liriodendron
V prírode sa vyskytujú dva druhy, a to jeden v Severnej Amerike a druhý v Číne. Sadovnícke použitie má len severoamerický druh.
Liriodendron tulipifera - ľaliovník tulipanokvetý
Je to zaujímavý strom, ktorý dorastá do výšky až 40 m. Vytvára rovné, vysoké kmene so svetlohnedou kôrou a pozdĺžne rozpraskanou borkou. Púčiky sú výrazne stlačené. Listy sú striedavé, s dlhou stopkou, lýrovité. Na rube sú mierne sivé a na jeseň sa vyfarbujú výrazne žlto až pomarančovo. Kvety sú žltozelené s oranžovým pásikom naspodku lupienkov; tvarom a veľkosťou pripomínajú tulipán. Kvitne od júna do júla. Plody sú rozpadavé šištičky s krídlatými nažkami. Rozmnožuje sa semenom, ktoré sejeme hneď po zbere na jeseň, a to veľmi husto, pretože má malú klíčivosť. V sadovníctve sa uplatňuje väčšinou jednotlivo v hlbších výživných a vlhkých pôdach.
Magnolia
Sú to menšie stromy a mohutnejšie kry. Sú pomerne náročné na dostatok živín a najlepšie sa daria na humóznych, výživných, primerane vlhkých pôdach. Občas ich aj prihnojujeme dobrým kompostom. Listy sú striedavé, jednoduché, celistvookrajové. Kvety sú veľké, niekedy voňajú. Tak ako korunka sú zafarbené aj tri kališné lístky. Plod je šištičkovitý, s červenými alebo hnedými semenami, ktoré po dozretí visia na dlhých nitkách. Vyžadujú chránené stanovište, pretože ich ľahko poškodzuje mráz. Rozmnožujeme ich semenom pod sklom alebo potápaním, kultivary vrúbľujeme v zime alebo v lete pod sklom. S použitím stimulátorov ich možno dobre rozmnožovať aj odrezkami. Použitie majú všetky podobné; najvhodnejšie umiestnenie je ako soli- tér alebo do menších skupín, kde vynikajú ich krásne kvety. Dobre sa uplatnia pri veľkolistých drevinách a pred ihličnanmi. Vysádzajú sa s koreňovým balom.
Magnólia X soulangeana - magnólia Soulangeova
Táto u nás najznámejšia magnólia dorastá do výšky 5 m. Listy sú obrátenovajcovité až 150 mm dlhé. Kvety sú veľké, kalichovité až biele. Kvitne v apríli až v máji pred pučaním lístia.
Magnólia cobus - magnólia kobus
Pochádza z Japonska, kde dorastá do výšky 10 m. Listy sú široko obrátenovajcovité. Kvety sú biele, s červenkastou kresbou na vonkajšej strane, široké asi 100 mm. Kvitne v apríli až máji pred pučaním listov.
Magnólia acuminata - magnólia končistolistá
Pochádza zo Severnej Ameriky. Dorastá do výšky 20—30 m. Vytvára pyramidálnu korunu. Listy sú podlhovasto vajcovité až elipsovité. Kvety sú 50—70 mm veľké, zelenožlté. Kvitne v júni až júli.
Malus
Sú to sadovnícky veľmi cenné stromy aj kry. Vyžadujú výživné, mierne vlhké pôdy a výslnné polohy. Proti mrazom sú pomerne odolné. Listy sú striedavé, jednoduché, niekedy aj laločnaté. Kvety sú biele až červené, v chocholíkoch, niekedy i poloplné. Plody sú drobné malvice. Rozmnožujú sa stratifikovaným semenom na jar. Kultivary a krížence sa očkujú, prípadne vrúbľujú podobne ako ovocné stromy. Sadovnícky sú jablone veľmi cenné, lebo sú okrasné kvetom i plodom a tak možno vytvárať pekné kontrasty. Vysádzajú sa osamotene v riedkych skupinách ako podrast mohutnejších stromov alebo i medzi nižšie kry. Červeno kvitnúce jablone sa dobre uplatnia v blízkosti briez a svetlých budov, naopak, svetlé sú vhodné pred tmavšie pozadie. Niekedy sa v skupine usporiadajú tak, že sa dozadu vysádzajú červeno kvitnúce druhy a do popredia druhy kvitnúce bielo a ružovo.
Malus baccata - jabloň bobuľnatá
Pochádza zo severovýchodnej Ázie. Dorastá do výšky až 10— 15 m. Pri starších stromoch sa konáre ohýbajú. Listy sú vajcovité, lesklé. Kvety sú biele, v riedkych chocholíkoch. Plody sú žlté s červeným líčkom („šípkové jabĺčko“). Bohato kvitne aj rodí. Plody niekedy zostávajú aj po opadaní listov.
Malus x purpurea - jabloň purpurová
Má silnejší vzrast. Konáre sú dlhé a drevo červenkasté. Listy sú pri pučaní červenkasté, neskôr tmavozelené. Kvety sú karmínovočervené. Malvičky sú veľké ako čerešne, tmavočervené, oinovatené.
Malus floribunda - jabloň mnohokvetá
Jej domovom je Japonsko, kde dosahuje výšku 10 m. Listy sú vajcovité, ostro pílkovité až laločnaté. Kvety sú v pukoch červené, neskôr ružové a úplne rozkvitnuté neskôr zbelejú. Kvitne zvlášť bohato. Plody sú drobné, žlté. Je to jedna z najkrajších jabloní. Okrem uvedených kultivarov existuje veľa krížencov a kultivarov.
Platanus
Sú to mohutné stromy nápadné borkou, ktorá sa odlupuje v menších či väčších plátkoch. Kmene sú preto rôznofarebné škvrnité.
Platanus x acerifolia - platan javorolistý
Tento druh je u nás najrozšírenejší a je v podstate krížencom P. occidentalis (s borkou, ktorá sa odlupuje v malých plátkoch) a P. orientalis (borka sa odlupuje vo veľkých plátkoch). Na stanovišti vyžaduje výživnejšie, vlhké, ale nezamokrené pôdy a trochu chránenú polohu. Pri tomto druhu sa borka odlupuje vo veľkých plátkoch. Listy sú veľké, dlaňovito laločnaté, až 200 mm široké. Stopka je na báze dutá a úplne ukrýva puk. Kvety sú rôznopohlavné, rastliny jednodomé, guľovité hlávky sú na dlhých stopkách. Plody nažky sú umiestnené v guľovitom oplodí, ktoré sa rozpadá až na jar. Rozmnožuje sa semenom po krátkej stratifikácii, potápaním a drevnatými odrezkami s pätkou dvojročného dreva. Uplatňuje sa jednotlivo, v skupinách i do alejí.
Populus
Sú to prevažne rýchlo rastúce stromy. Nie sú náročné. Najlepšie sa daria v hlbokých, hlinitých a vlhkých pôdach. Len biely topoľ a osika znesú aj suchšie prostredie. Väčšinou sa dobre rozmnožujú drevnatými odrezkami, ale môžeme ich rozmnožovať aj vrúbľovaním alebo aj semenom, ktoré sejeme hneď po dozretí. Kvety sú v jahňadách, dvojdomé. Plod je tobolka s chlpatými semenami. V sadovníctve sa uplatňujú vo väčších úpravách jednotlivo, v riedkych skupinách a niekedy aj v stromoradí.
Populus alba - topoľ biely (linda)
U nás rastie v lužných lesoch okolo Dunaja. Dorastá do výšky až 30 m. Vytvára široké, rozložité koruny. Kôra je bielosivá až zeleno sivá. Listy sú vajcovité, na výmladkoch a mladých rastlinách 3—5 laločné, na rube bielo plstnaté. Populus alba ’Pyramidalis' je kužeľovito stĺpovitý kultivar vhodný do stromoradí.
je kužeľovito stĺpovitý kultivar vhodný do stromoradí.Populus tremula - topoľ osika
Rastie u nás takisto v lužných lesoch, na rašeliniskách a v podhorských oblastiach. Dorastá do výšky 30 m. Kôra je hladká, žltosivá. Listy sú okrúhle až vajcovité, vrúbkovane zúbkaté. Stopky listov sú dlhé a stlačené (preto sa ľahko chvejú). Z drevitých odrezkov sa zle rozmnožujú, a preto používame koreňové odrezky alebo výmladky. Je vhodná na rekultiváciu devastovaných území.
Populus nigra - topoľ čierny
Pochádza z Európy. Dorastá do výšky 30 m. Kôra je najskôr hnedá až červenohnedá, ale skoro sa mení na čiernu, pozdĺžne rozbrázdenú borku. Listy sú kosoštvorcové až trojuholníkovito vajcovité. Je vhodný na spevnenie vodných brehov. Populus nigra ’Italica‘ je najznámejší stĺpovitý topoľ (vlašský). U nás sa vyskytujú prevažne len samčie stromy.
je najznámejší stĺpovitý topoľ (vlašský). U nás sa vyskytujú prevažne len samčie stromy.Populus X canadensis - topoľ kanadský
Je to kríženec podobný topoľu čiernemu; u nás je veľmi častý. Má širokú korunu, listy sú trojuholníkovité. Použitie má podobné ako topoľ čierny.
Populus simonii - topoľ Simonov
Patrí medzi menšie topole — dorastá do výšky 12—15 m. Pučí skoro na jar. Má živicové púčiky. Listy sú kosoštvorcovito vajcovité. Je nenáročný, vhodný aj do mestských stromoradí.
Prunus
Je to veľmi rozsiahly rod, do ktorého v podstate patria slivky, marhule, mandle, čerešne, broskyne, višne a čremchy. Väčšinou sú to menšie stromy a niekedy aj kry. Rozmnožujú sa semenom a kultivary vrúbľovaním a očkovaním. Sadovnícky sú veľmi cenné pre dekoratívne kvety.
Prunus spinosa - trnka obyčajná
Tento tŕnistý domáci ker dorastá do výšky 4 m. Patrí medzi veľmi nenáročné dreviny. Listy sú vajcovité. Kvitne v apríli drobnými bielymi kvetmi. Plody sú guľovité, čierno modré oinovatené kôstkovice. Uplatňuje sa najmä v krajinárskych úpravách, vo veľkých parkoch a pod., najmä na svahoch.
Prunus triloba - (Amygdalus triloba Ricker) — mandľa trojlaločná
Pochádza z Číny. Je krovitá a dorastá do výšky 2 m. Listy sú široko elipsovité, často trojlaločnaté, dvojito pílkovité. Kvety sú svetloružové. Kvitne v apríli až máji. Prunus triloba ’Plena“ je plnokvetý kultivar, ktorý sa najčastejšie pestuje pre krásne bohaté súkvetie. Vyžaduje dobrú výživnú pôdu a chránené stanovište. Používa sa do trvalkových záhonov, malých skupín i jednotlivo.
je plnokvetý kultivar, ktorý sa najčastejšie pestuje pre krásne bohaté súkvetie. Vyžaduje dobrú výživnú pôdu a chránené stanovište. Používa sa do trvalkových záhonov, malých skupín i jednotlivo.Prunus cerasus - višňa obyčajná
Jej domovom je Európa, západná Ázia a severná India. Dosahuje výšku 10 m. Vyznačuje sa hustou korunou. Je to nenáročný strom, ktorý dobre znáša sucho. Listy sú elipsovité až vajcovité, jemne pílkovité. Kvety sú biele. Kvitne veľmi bohato na začiatku mája. Kôstkovice sú červené. Uplatňuje sa do riedkych skupín. Prunus cerasus ’Plena' má poloplné biele kvety; je vhodná do stromoradí.
Prunus avium - čerešňa vtáčia
Rastie aj u nás ako primiešanina v listnatých hájoch a na výslnných krovinatých stráňach. Dorastá až do výšky 20 m. Nie je náročná. Listy má obrátenovajcovité, podlhovasté, hrubo- pílkovité. Kvety sú biele na dlhých stopkách. Kvitne v apríli až začiatkom mája. Kôstkovice sú drobné, hnedočervené. V sadovníctve sa uplatňuje málo. Je vhodná do zmiešaných redších porastov, najmä na stavby, a to aj v zadymených oblastiach. ,Má aj plnokveté kultivary.
Prunus serrulata - čerešňa pílkatá (sakura)
Jej domovom je Japonsko, Kórea a Čína, kde dorastá až do výšky 20 m. Na stanovište nie je príliš náročná, niekedy však zamŕza. Listy má hladké, lesklé, podobné ako čerešňa vtáčia, pílkovité, s dlhším hrotom. Kvety sú biele alebo ružové, po 3—5. Kvitne v apríli až máji. Kôstkovice sú drobné, čierne, pomerne vzácne. Vysádzajú sa do riedkych skupín, jednotlivo a do alejí. Má veľa kultivarov odlišujúcich sa rozličným tvarom, farbou a plnosťou kvetov. Všeobecne sa väčšinou nazývajú sakury.
Prunus mahaleb - višňa mahalebka
Pochádza z Európy a západnej Ázie. Narastá do menších rozmerov, asi do 7—10 m. Nie je náročná a znesie aj zadymené prostredie. Dobre sa jej darí v pôdach s dostatkom vápnika. Listy sú vajcovité až okrúhle, podobné hruškovej plánke, lesklé. Kvety sú drobné, biele, v chocholíkových strapcoch; kvitne v máji. Kôstkovičky sú drobné, čierne. Drevo sa pre svoju vôňu používa na výrobu fajok. Vysádza sa do skupín, výnimočne aj ako solitér a do živých plotov. V horších podmienkach je zvlášť vhodná najmä na svahy. Nevýhodou výsadieb pri cestách sú tmavé škvrny od opadávajúcich plodov.
Prunus padus - čremcha strapcovitá
Je u nás domáca. Rastie v južných lesoch, hrabinách, jelšinách a pod. Na stanovišti vyžaduje dostatok vlahy. Inak je odolná. Listy má široko elipsovité, drobno pílkovité, matné. Kvety sú biele, v previsnutých strapcoch. Používa sa ako podrast na vlhkejších pôdach.
Prunus serotina - čremcha neskorá
Pochádza zo Severnej Ameriky, kde dosahuje výšku až 30 m. Nie je náročná, najlepšie sa darí na mierne vlhkých, výživných pôdach. Listy sú elipsovité až kopijovité, lesklé, kvety sú biele, vo vzpriamených strapcoch. Kôstkovičky má čierne. Uplatní sa ako solitér aj do skupín, prípadne aj do alejí.
Prunus cerasifera - myrobalán
Pochádza zo západnej Ázie a Kaukazu, kde dorastá do výšky 8 m. Na stanovište nie je náročná. Dobre sa darí v pôdach s dostatkom vápnika. V tuhých zimách niekedy namŕza. Listy sú elipsovité, do 80 mm, jemne pílkovité, kvety sú biele; kvitne v apríli. Kôstkovice sú guľovité, červené, mierne oinovatené, jedlé. Najviac sa uplatňujú červenolisté kultivary, ktoré sa vysádzajú jednotlivo, v menších skupinách a do stromoradí.
Prunus cerasifera ’Atropurpurea' má červené listy a ružovkasté kvety. Prunus cerasifera ’Nigra' má tmavočervené listy a fialovo ružové kvety.
má červené listy a ružovkasté kvety. Prunus cerasifera ’Nigra' má tmavočervené listy a fialovo ružové kvety.Quercus
Najčastejšie sú to mohutné stromy. Listy sú striedavé, väčšinou rozlične laločnaté; rastliny sú jednodomé, kvety rôznopohlavné. Tyčinkové kvety sú v riedkych previsnutých jahňadách, piestikové kvety sú jednotlivo alebo niekoľko spolu na letorastoch. Plod je žaluď, ktorý je umiestnený v miskovitej čiaške. Drevo duba je veľmi cenné, tvrdé. Rozmnožuje sa semenom na jeseň alebo na jar. Pred vysadením žalude na 24 hodín namáčame. Kultivary a niektoré cudzie druhy vrúbľujeme v zime pod sklom na zakorenené semenáčiky pôvodných alebo blízkych druhov. Vzhľadom na dlhý vek a malebnosť patria duby medzi základné dreviny, najmä vo väčších parkoch. Na jeseň sa väčšinou vyfarbujú do hneda alebo do červená.
Quercus robur - dub letný
Patrí medzi domáce dreviny a vyskytuje sa u nás buď v samostatných porastoch (dubiny, dúbravy), alebo aj v zmiešaných porastoch, najčastejšie s hrabom. Najlepšie sa darí v hlbokých, výživných a vlhkejších pôdach. Obstojne však rastie aj v horších podmienkach. Voľakedy sa veľmi často používal na spevnenie hrádzí. Dorastá do výšky 30 m aj viac. Borka je tmavá, rozbrázdená. Listy sú takmer prisadnuté, pri stopke uškaté, obrátenovajcovité, so zaokrúhlenými lalokmi. Plody sú na dlhej stopke. Je to náš najrozšírenejší dub, cenný sadovnícky aj krajinársky. Dosahuje vysoký vek. Má veľa kultivarov, ktoré sa odlišuje tak tvarom, ako aj farbou.
Quercus robur ’Fastigiata' je hustý stĺpovitý strom vhodný do alejí.
je hustý stĺpovitý strom vhodný do alejí.Quercus petraea - dub zimný
Je takisto domáca drevina; rastie viac na skalnatých a suchších pôdach. Dorastá do výšky 30 m. Vyžaduje suchšie stanovište a teplejšie polohy. Podobá sa dubu letnému. Listy sú obrátenovajcovité, s dlhšou stopkou, plytšie laločnaté, pri stopke väčšinou klinovité. Žalude sú, naopak, krátkostopkaté až prisadnuté. Má všestranné uplatnenie a veľa kultivarov.
Quercus cerris - dub cerový (cer)
U nás sa vyskytuje na Slovensku a južnej Morave. Je vysoký až 30 m. Vyžaduje teplejšie chránené polohy, ináč nie je náročný. Borka je sivá, hrubo rozpukaná. Púčiky sú plstnatejšie s nitkovitými prílistkami. Listy sú podlhovasto eliptické až obrátenovajcovité, na rube chĺpkaté, s tupo zahrotenými lalokmi. Žalude sú takmer prisadnuté, na čiaške má šidlovité odstávajúce šupiny. Dozrievajú až v druhom roku. Lístie vydrží až do jari, najmä na mladých stromoch. V parkových úpravách sa používa najmä ako solitér. Je vhodný aj do zmiešaných skupín a ako predsadba.
Quercus pubescens - dub plstnatý
Pochádza z južnej Európy a vyskytuje sa aj u nás v prirodzených dúbravách, napr. v údolí Váhu, Hrona, v Polabí a pod. Dorastá do výšky 15 m. Je nenáročný, najlepšie rastie na teplejších, suchších vápenatých svahoch. Mladé konáriky sú plstnaté, s premenlivými lalokmi, niekedy aj dvojitými. Žalude sú drobnejšie, takmer sediace. V parkoch sa uplatňuje ako solitér na suchších vápenatých stráňach.
Quercus rubra - dub červený
Pochádza zo Severnej Ameriky. Dorastá do výšky 25—30 m. Je nenáročný na stanovište. Kôra je dlho hladká. Listy sú laločnaté, so zahrotenými lalokmi, mierne lesklé, na jeseň sú červeno zafarbené. Laloky sú v priemere vykrojené až do polovice čepele. Žalude sú guľovité, dozrievajú až v druhom roku. Uplatňuje sa najmä ako solitér, do menších skupín a ako predsadba.
Quercus palustris - dub močiarny
Domovom je v Severnej Amerike, najmä pri vodných tokoch. Dorastá do výšky 30 m aj viac. Najlepšie sa mu darí na hlbokých vlhkých pôdach, na brehoch vodných plôch a tokov, ale znáša aj horšie podmienky. Listy sú nápadne hlboko laločnaté, so zahrotenými lalokmi, v jeseni sa čiastočne zafarbujú do červená. Žalude sú podobné ako pri dube červenom, ale menšie. Najčastejšie sa uplatňuje ako solitér, na brehoch vodných plôch a v menších skupinách.
Robinia
Sú to veľmi nenáročné a otužilé stromy alebo kry. Rastú aj v najhorších podmienkach. Konáriky sú väčšinou tŕnisté. Listy sú striedavé, nepárnoperovité, matné; kvety majú biele alebo ružové, v strapcoch, medonosné. Kvitnú v máji až júni. Plody sú hnedé struky až 100 mm dlhé. Rozmnožujú sa semenom, ktoré sa seje zjari. Semená pred sejbou oparíme horúcou vodou. Kultivary sa vrúbľujú vonku na semenáčiky agáta bieleho.
Robinia pseudoacacia - agát biely
Jeho domovom je Severná Amerika, odkiaľ ho priviezli v roku 1601 do Európy, kde veľmi rýchlo splanel. Dorastá do výšky až 25 m. Listy sú nepárnoperovité, až 0,25 m dlhé, zložené z 9— 17 celistvo okrajových lístkov. Kvety sú biele. Kvitne v júni. Je dôležitou pastvou pre včely. V parkových úpravách sa uplatní najmä tam, kde sa iné dreviny nedaria. Vytvára malebné koruny; kmeň má tmavú, hlboko rozbrázdenú borku, a preto sa uplatní aj ako solitér. Jeho použitie je však obmedzené tým, že vo svojej blízkosti znemožňuje rast ostatným rastlinám. Veľmi dobre sa uplatňuje v mestských uliciach, kde sa v zime solí.
Robinia hispida - agát srstnatý
Takisto ako predchádzajúci druh pochádza zo Severnej Ameriky. Ako ker dorastá do výšky asi 1 m. Častejšie sa však vysádza zaštepený na agát biely ako vysokokmeň alebo polokmeň. Vyžaduje teplejšie, slnečné polohy a suchšiu pôdu. Konáriky sú červenkasté, chlpaté. Listy sú nepárnoperovité, zložené zo 7—13 na rube sivých lístkov. Kvety sú ružové, nápadne veľké, po 3—4 v previsnutých strapcoch. Kvitne v júni. Struky sú žliazkato chlpaté. Sadí sa väčšinou ako solitér. Kerové tvary sa uplatnia do skaliek.
Salix
Sú to prevažne kry, menej stromy, ktorých je len v miernom pásme severnej pologule asi 300 druhov. Listy sú striedavé, prevažne kopijovité. Kvety sú jednopohlavné, v jahňadách (vzpriamených). Rastliny dvojdomé. Plod je tobolka. Rozmnožuje sa väčšinou drevitými odrezkami.
Salix alba - vŕba biela
Je to domáci strom so širokou korunou, dorastajúci do výšky 25 m. Mladé výhonky :sú svetlé a mierne chĺpkaté. Listy sú podlhovasto kopijovité, na rube bielo plstnaté. Pretože znáša aj občasné zaplavenie, uplatňuje sa najviac pri vode. Z kultivarov je najznámejší: Salix alba ’Tristis’ — vŕba smútočná , má tenké, žlté, ohybné konáriky. Uplatňuje sa najmä ako solitér.
, má tenké, žlté, ohybné konáriky. Uplatňuje sa najmä ako solitér.Salix caprea - vŕba rakyta
Je to menší strom, ktorý dorastá až do výšky 10 m. Dobre znáša aj sucho. Rastie u nás roztrúsené na okrajoch lesa aj v horských oblastiach. Konáriky sú v mladom veku plstnaté. Listy sú široko vajcovité, pílkovité, na rube sivo plstnaté, na líci mierne lesklé. Je cenná pre krásne jahňady. Má význam aj pre včelárov, pretože skoro kvitne. V parkových úpravách sa uplatní v zmiešaných skupinách a na okraji väčších skupín.
Sorbus
Najčastejšie sa vyskytuje ako strom. Listy sú striedavé, jednoduché alebo nepárnoperovité. Kvety sú drobné, biele, v chocholíkoch. Kvitnú v máji až júli. Plod je okrasná malvička. Rozmnožuje sa stratifikovaným semenom zjari (nerovnomerne klíči). Kultivary a niekedy aj druhy sa očkujú na jarabinu vtáčiu. Najvhodnejšie sa uplatňujú podobne ako v prírode a často aj do alejí.
Sorbus aucuparia - jarabina vtáčia
Tento náš domáci strom dorastá do výšky 15 m. Je nenáročný a rastie aj na chudobných pôdach, ak nie sú príliš suché. V horách rastie až po pásmo kosodreviny. Vyznačuje sa riedkou korunou. Kôra je sivohnedá, dlho hladká. Listy sú nepárnoperovité, s 8—15 kopijovitými ostro pílkovitými lístkami, ktoré sú na rube sivé. Kvety sú biele, kvitne v máji až júni. Malvičky sú červené a dozrievajú až v auguste a septembri. Je veľmi okrasná, keď má plody a na jeseň, kedy sa vyfarbuje žltočerveno až červeno. Pri sadovníckych úpravách sa uplatňuje v ale j ách a v skupinách.
Sorbus aria - mukyňa obyčajná
Pochádza z Európy; má kužeľovitý vzrast a dosahuje výšku až 10 m. Je nenáročná, dobre znáša aj mestské prostredie. Listy sú jednoduché, vajcovité, až 120 mm dlhé, ostro pílkovité, na rube sivo plstnaté. Malvičky sú oranžovočervené. Je vhodná aj do mestských stromoradí. Má niekoľko kultivarov.
Sorbus torminalis - brekyňa obyčajná
Je to takisto domáci druh, ktorý dorastá do výšky 20 m. Najlepšie jej vyhovujú suchšie a vápenaté pôdy. Listy sú jednoduché, široko vajcovité, 3—5 laločnaté, pílkovité, na líci lesklé. Na jeseň sa vyfarbujú žltočerveno alebo hnedočerveno. Laloky listov sú zahrotené. Plody sú vajcovité, hnedé, svetlo čiarkované. Najčastejšie sa používa ako solitér.
Tilia
Na severnej pologuli ich rastie 30 druhov. Patria medzi najhustejšie stromy. Listy sú striedavé, jednoduché, pílkovité a často nesúmerné. Kvety sú žltkasté alebo belavé, voňavé a bohaté na nektár. Súkvetie má blanitý listeň. Plody sú jedno až trojsemenné nažky. Rozmnožuje sa stratifikovaným semenom, ktoré sejeme druhý rok zjari. Kultivary a niektoré cudzie druhy sa očkujú na semenáčiky lipy veľkolistej alebo malolistej. Mohutnejšie druhy a kultivary sa štiepia na lipu veľkolistú, slabšie rastúce druhy na malolistú.
Tilia cordata - lipa malolistá
Strom tohto domáceho druhu dosahuje výšku až 30 m. Je nenáročná, ale neznáša sucho. Proti exhalátom je menej odolná. Konáriky sú hladké. Listy sú okrúhlo vajcovité, na líci zelené, na rube sivé s hrdzavými chĺpkami v pazuchách rebier. Kvety sú najčastejšie po 5—7. Kvitne v júli. Plody sú menšie ako pri lipe veľkolistej, tenkostenné, často nesúmerné, bez rebierok. V parkoch má všestranné použitie a je vhodná aj na vysoké tvarované steny (Olomouc).
Tilia platyphylla - lipa veľkolistá
Tento domáci druh dorastá až do výšky 40 m. Menej odoláva suchu ako lipa malolistá, ale ináč má podobné nároky. Konáriky sú väčšinou chlpaté. Listy sú na rube i na líci zelené, matné, rozlične chlpaté, niekedy aj pomerne husto. Najčastejšie má biele chĺpky v pazuchách rebier. Kvety sú väčšinou po 3. Kvitne asi o 14 dní skôr ako lipa malolistá. Plody sú väčšie ako pri lipe malolistej, hrubostenné, plstnaté, s 5 rebierkami. Dozrievajú v septembri až októbri. Má rovnaké použitie ako lipa malolistá, nie je však vhodná do uličných stromoradí.
Tilia tomentosa - lipa striebristá
Jej domovom je juhozápadná Európa a Malá Ázia. Dorastá až do výšky 30 m. Vytvára krásnu, široko vajcovitú korunu; koruna starších stromov býva až guľovitá. Oproti predchádzajúcim druhom je odolnejšia proti suchu aj proti exhalátom. Letorasty sú silne plstnaté. Listy sú okrúhlo srdcovité, na líci tmavozelené, na rube bielo plstnaté, na krátkej stopke. Kvety sú po 7—10. Kvitne neskoro, až koncom júla. Plody sú vajcovité, mierne rebernaté a plstnaté. Použitie je všestranné, často sa používa do stromoradí.
Tilia x euchlora - lipa krymská
Dorastá do výšky 20 m. Je vcelku nenáročná na stanovište aj na pôdu. Z uvedených líp najlepšie znáša mestské prostredie, ale v horúcom lete sa chová ako ostatné lipy, t. j. predčasne jej usychajú a opadávajú listy. Na mladých (konárikoch je zelená kôra. Listy sú nesúmerne srdcovité, tmavozelené a lesklé. Kvety sú po 3—7. Kvitne v júli. Plody sú elipsoidné, najčastejšie hnedé, plstnaté. Používa sa buď ako solitér, alebo na okraje skupín a do stromoradí.
Ulmus
Sú to krásne stromy nenáročné na stanovište; menej však znášajú mrazové polohy. Listy sú striedavé, usporiadané vo dvoch radoch a majú krátke stopky; pri stopke sú väčšinou nesymetrické a dvojito pílkovité. Kvety sú nenápadné, vo zväzočkoch. Rozkvitajú pred pučaním listov. Plody nažky sú s okrúhlym blanitým krídelkom. Dozrievajú a opadávajú už koncom mája alebo začiatkom júna. Rozmnožujú sa semenom, ktoré sa vysieva hneď po dozretí. Kultivary a krížence sa vrúbľujú zjari v škôlke. V sadovníctve ich možno všestranne použiť, ale ich uplatnenie je čoraz menšie, pretože ich napáda zhubná hubová choroba grafióza (Ceratostomella ulmi), takže postupne odumierajú.
Ulmus carpinifolia - brest hrabolistý
Listy sa podobajú hrabovým, ale na hmat sú drsné. Na rube majú v pazuchách žiliek chĺpky. Nažky sú posunuté k okraju krídelka. Uplatňuje sa v prírodných parkoch.
Ulmus glabra - brest horský
Listy sú obrátenovajcovité, oveľa väčšie, drsné, na rube chlpaté. Plod je elipsoidný, s nažkou uprostred. Nevytvára výmladky.
Ulmus laevis - brest väz
Listy sú pri stopke veľmi nesymetrické, na líci lysé, na rube chlpaté a drsné.. Plody visia na dlhších stopkách. Je vhodný na vodné brehy.
IV. IHLIČNANY
Význam a charakteristika ihličnanov
Ihličnany sú dreviny prevažne s trvácimi, ihlicovitými šupinatými listami. Na zimu listy opadávajú len pri smrekovci, pasmrekovci, tisovci a metasekvoji. Ihličnany majú väčšinou pravidelný, málo premenlivý, kužeľovitý až kužeľovito valcovitý tvar s hustou korunou. Smrekovce, cédre, borievky a najmä borovice majú korunu menej pravidelnú a redšiu. Väčšina ihličnanov je tmavozelená, svetlejšie sú len opadavé ihličnany a niektoré kultivary (žlté, sivo oinovatené). Zvlášť pôvabné sú ihličnany zasnežené, oinovatené a v čase pučania. Niektoré príjemne voňajú živicou (borovice, smreky, jedle, douglasky), iné majú ťažkú vôňu „cintorínov“ (cyprušteky, tuje). Najkrajšie sú ihličnany s konármi až k pôde. Väčšina ihličnanov najlepšie rastie na hlbších, výživných a primerane vlhkých pôdach v čistom, vlhkejšom ovzduší. Všetkým ihličnanom škodí dlhotrvajúce sucho a znečistené ovzdušie.
Pôvodné druhy sa rozmnožujú zo semena, kultivary vrúbľovaním alebo odrezkami (cyprusovité ihličnany, zákrpkové smreky, tisy a i.). Ihličnany sa vysádzajú vždy s koreňovým balom, a to buď jednotlivo do riedkych skupín, alebo aj do alejí a vetrolamov. Výborne sa uplatnia v blízkosti budov a ako pozadie pre svetlé okrasné rastliny a plastiky.
Ginkgo
Patria botanicky — rovnako ako ihličnany — do kmeňa nahosemenných rastlín. Sadovnícky sa často zaraďujú medzi ihličnany. Ginkgá majú jedinú čeľaď s jediným rodom a druhom.
Ginkgo biloba L. — ginkgo dvojlaločné, Ginkgoaceae — ginkgovité
Tento jediný druh pochádza z východnej Ázie. Vytvára buď úzko kužeľovitý, alebo široko rozložitý svetlý strom vysoký až 25 m. V zime pripomína hrušku. Je otužilý, pomerne nenáročný, ale vyžaduje hlboké pôdy. Listy má dlhostopkaté, vejárovité, väčšinou dvojlaločnaté, s takmer rovnobežnou žilnatinou. Listy rastú na silných skrátených konárikoch (brachyblastoch) vo zväzočkoch po 3—5 a na zimu opadávajú. Je dvojdomý. Plod veľkosti čerešne je žltý. Rozmnožuje sa semenom, ktoré sa rok stratifikuje. Sadovnícky je pekný a zaujímavý, všestranne použiteľný.
Abies
Tvoria väčšinou mohutné stromy s kužeľovitou až valcovitou korunou. Hlboko zakoreňujú. Najlepšie rastú v primerane vlhkých, výživnejších, hlbších pôdach. Škodí im úpal, sucho a znečistené ovzdušie. Niektoré druhy namŕzajú a poškodzuje ich zver ohryzom. Vyznačujú sa hladkou kôrou, niekedy so živicovými pľuzgiermi, ďalej plochými ihlicami, ktoré majú na rube dva belavé pásiky a na konáriky prisadajú eliptický rozšírenou bázou, a konečne valcovitými vzpriamenými šiškami, ktoré sa po dozretí rozpadnú. Rozmnožujú sa semenom a vrúbľovaním pod sklom, zákrpkové kultivary aj odrezkami. Jedle sa vysádzajú jednotlivo alebo do skupín so (smrekom, douglaskou, tisom, bukom a inými.
Abies alba - jedľa biela
Táto naša jediná domáca jedľa dorastá do výšky až 50 m Ihlice sú na konárikoch dvojradovo rozložené. Je pomerne náročná na pôdu, vlhkejšie ovzdušie a čistotu vzduchu. Skoro sa rozkonáruje. V sadovníctve sa používa zriedka.
Abies nordmanniana - jedla Nordmannova
Tento druh sa vyznačuje tým, že je najtmavší. Dorastá do výšky asi 40 m. Tmavozelené ihlice sú väčšinou hrebeňovito rozložené, na konci vykrojené. Je skromnejšia a nerozkonáruje sa. Sadovnícky je veľmi cenná.
Abies concolor - jedľa srienistá
Tento strom dorastá do výšky 30 m. Veľmi dlhé ihlice (až 80 mm), väčšinou kosákovito prehnuté, sú z obidvoch strán sivozelené, na konci zahrotené alebo tupé. Z uvedených jedlí je najmenej náročná a znáša aj znečistené ovzdušie. Používa sa veľmi často.
Okrem opísaných jedlí sa často vysádzajú aj ďalšie. Sú to:
Abies cephalonica - jedľa grécka
Abies grandis - jedľa obrovská
Abies homolepis - jedľa nikózska
Abies veitchii - jedľa Veitchova
Chamaecyparis
Tvoria väčšinou stromy s úzko kužeľovitou korunou. Najlepšie im vyhovujú hlboké, vlhkejšie pôdy a čiastočne zatienené, chránené stanovištia. Vyznačuje sa spravidla previsnutým vrcholčekom, červeno- hnedou borkou, ktorá sa odlupuje v pozdĺžnych pásikoch, a šupinovitými listami so žliazkou. Guľovité šištičky majú štítkovité šupiny. Druhy sa rozmnožujú semenom alebo odrezkami, kultivary odrezkami alebo vrúbľovaním. Sadia sa osamotene alebo do skupín. Sú vhodné na úpravy cintorínov a urnových hájov, niektoré na voľne rastúce živé steny. Pomalý rastúce kultivary sa používajú do skaliek, na zmiešané záhony a pod.
Chamaecyparis nootkaensis - cypruštek nutkanský
Vytvára úzko kužeľovité stromy vysoké až 20 m. Je otužilý, obstojne znáša suchšie pôdy a znečistené ovzdušie. Vrcholový výhonok je vzpriamenejší, bočné konáriky nápadne dlhé a previsnuté, na líci zafarbené tmavo modrozeleno, na rube svetlejšie. Konáriky nemajú belavú kresbu, sú drsné a po rozmädlení páchnu. Sadovnícky je veľmi cenný.
Chamaecyparis lawsoniana - cypruštek Lawsonov
Vytvára úzko kužeľovité stromy s 'husto rozkonárenou korunou. Je chúlostivý. Ľahko namŕza i zamŕza. Je vhodný len na chránené stanovištia. Vrchol je previsnutý. Konáriky sú na líci lesklé, na rube sú zreteľne belavé pásiky pozdĺž okrajov šupinovitých ihlíc. Konáriky sú krátke, väčšinou vodorovne postavené a nie sú drsné. Po rozmädlení príjemne voňajú. Má veľa krásnych kultivarov odlišujúcich sa farbou aj vzrastom. Z ostatných druhov majú väčší sadovnícky význam kultivary cyprušteka hrachonosného (Ch. pisifera).
Juniperus
Vytvárajú kry až stromy s veľmi premenlivým tvarom koruny. Obľubuje dostatok svetla. Okrem borievky virgínskej sú nenáročné. Vyznačujú sa ihlicovitými alebo šupinovitými listami. Väčšinou sú dvojdomé s bobuľoví tými šištičkami, ktoré majú vnútri 1—5 semien. Rozmnožujú sa najčastejšie odrezkami, výnimočne vrúbľovaním, základné druhy tiež stratifikovaným semenom. Ich použitie je široké.
Juniperus communis - borievka obyčajná
Tento ker alebo stromček má často rozkonárený kmeň a kužeľovitú korunu až 8 m vysokú. Obľubuje svetlo, je odolná,, nenáročná, ale neznáša znečistené ovzdušie. Listy má všetky ihlicovité, v trojpočetných pralesoch. Borievka obyčajná sa vysádza najmä na stráne, do skaliek a vresovísk, k pomníkom a pod. Má veľa stĺpovitých aj poliehavých kultivarov.
Juniperus chinensis - borievka čínska
Vytvára stĺpovité až kužeľovité koruny. Je úplne otužilá. Pomerne dobre znáša sucho aj znečistené ovzdušie. Listy má jednak ihlicovité (väčšinou po troch v praslene) a jednak šupinovité (tupé alebo krátko zahrotené). Má veľa cenných stĺpovitých aj nízkych kultivarov.
Juniperus chinensis ’Pfitzeriana' je najpestovanejší krovitý kultivar široko rozložitého vzrastu. Zvlášť pekná je žltá forma Juniperus chinensis ’Pfitzeriana aurea'.
Juniperus sabina - borievka netata
Vytvára úzke, široko rozložité kry s nerovnako dlhými, na konci vzpriamenými konármi. Sú odolné proti mrazu, nenáročné, odolné proti dymu. Listy sú ihlicovité aj šupinovité, protistojne postavené, po rozmädlení zapáchajú. Všetky časti sú jedovaté. Používa sa do skaliek, na kvetinové istený aj ako náhrada trávnika na južné svahy. Má veľa veľmi nízkych kultivarov.
Juniperus virginiana L. — borievka virgínska
Je podobná borievke čínskej, ale má bujnejší vzrast; je náročnejšia na pôdu, najlepšie rastie v humóznych vlhkejších pôdach. Má veľa stĺpovitých foriem.
Juniperus squamata - borievka šupinatá
Sú to rozložité, až 3 m vysoké kry. Juniperus squamata ’Meyeri‘ je sadovnícky významný kultivar; vytvára redšie kry s vystúpavými konárikmi hustými „striebornými“ ihlicami; je otužilá a znáša znečistené ovzdušie.
Larix
Sú to statné stromy s nepravidelnou, riedkou a vzdušnou korunou, ktoré majú rady svetlo. Hlboko korenia. Vyžadujú slnečné stanovište, na vlhkosť a úrodnosť pôdy sú skromné. Neznášajú tienisté stanovištia (zdola sa rozkonárujú) a zamokrené pôdy. Vyznačujú sa rýchlym rastom. Zväzočky mäkkých, svetlozelených ihlíc sú na brachyblastoch (po 20—40), šišky sú malé, nerozpadavé. Rozmnožujú sa semenom. Sadia sa jednotlivo, do veľmi riedkych skupín a do alejí.
Larix decidua - smrekovec opadavý
Tento strom dorastá do výšky nad 30 m, v prírode rastie len roztrúsené. Samičie šištičky sú v čase kvitnutia nádherne nachové.
Larix leptolepis - smrekovec japonský
Na rozdiel od predchádzajúceho druhu vytvára redšiu, širokú korunu. Samičie šištičky sú žltozelené. Je náročnejší.
Picea
Vytvárajú mohutné stromy s kužeľovitou korunou a len výnimočne nízke kry. Plytko korenia. Väčšina smrekov nebýva zvlášť náročná na pôdu, teplo a svetlo, ale vyžadujú vlhkejšie pôdy a vlhkejšie, čisté ovzdušie. Vyznačujú sa hrotito zakončenými vrcholmi a špirálovité rastúcimi ihlicami, ktoré prisadajú na konáriky pretiahnutými poduškami, ktoré po opadaní ihlíc zostávajú, takže konárik je drsný; majú previsnuté, nerozpadavé, podlhovasté šišky. Rozmnožujú sa semenom, kultivary vrúbľovaním pod sklom alebo zákrpkové kultivary aj odrezkami. Smreky sa vysádzajú buď osamotene, alebo voľne do skupín a niektoré sa uplatnia aj na vysoké živé ploty (znášajú rez).
Picea abies - smrek obyčajný
Tento u nás najrozšírenejší smrek dorastá do výšky až 50 m. Trpí vývratmi. V suchých podmienkach a v znečistenom ovzduší presychá a trpí chorobami. Preto je výhodnejšie ho používať do stredných až vyšších polôh. Je vhodný aj ako dočasná výplň medzi jedle, douglasky a tiež na vysoké strihané ploty. Zákrpkové kultivary sa používajú na vlhkejšie svahy, do skaliek a pod.
Picea pungens - smrek pichľavý (tzv. strieborný)
Vytvára pravidelnú, úzku, kužeľovitú korunu strnulého charakteru. Rastie pomaly, znáša sucho a znečistené ovzdušie. Ihlice má až 30 mm dlhé, tuhé, pichľavo zakončené, odstávajúce od konárikov matne zelené až modrosivé . Je pekný, pokiaľ sa nepoužíva vo veľkom množstve. Má veľa farebných kultivarov. Picea pungens ’Glauca' zahŕňa celú skupinu kultivarov smreka pichľavého s modravým odtieňom ihlíc. Picea pungens ’Glauca compacta' je najkrajší zákrpkový pichľavý smrek.
Picea omorica - smrek omorika (s. Pančičov)
Tento rýchle rastúci smrek má úzko kužeľovitú korunu s ‘krátkymi previsnutými a na konci mierne vztýčenými konármi. Je najodolnejší proti znečisteniu ovzdušia a obstojne znáša aj sucho. Rastie aj na vápenatých pôdach. Ihlice má až 20 mm dlhé, na líci lesklo tmavozelené, na rube s dvoma belavými pásikmi. Sadovnícky je všestranne použiteľný pre stredné a nižšie polohy. Patrí medzi najkrajšie smreky.
Pinus
Sú to väčšinou statné stromy, ktoré majú v mladom veku kužeľovitú voľnejšiu korunu, ale v staršom veku je ich koruna malebne rozložitá. Len borovica horská má krovitý vzrast. Stromové borovice korenia hlboko, borovica horská plytko. Všetky borovice vyžadujú dostatok svetla. Väčšina druhov je nenáročná, prispôsobivá, len borovice s 5 ihlicami vo zväzku vyžadujú lepšie pôdy. Vyznačujú sa dlhými ihlicami vo zväzočku po dvoch, troch až piatich. Nerozpadavé šišky zrejú dva roky. Má rozpukanú 17 borku. Rozmnožujú sa semenom. Cudzokrajné druhy a kultivary sa vrúbľujú. Ich uplatnenie je veľmi široké. Vysádzajú sa osamotene aj v skupinách. Dobre sa uplatňuje v susedstve briez, borievok, sofor, vo vresoviskách a podobne.
Borovice s dvoma ihlicami vo zväzočku
Pinus sylvestris - borovica lesná (sosna)
U nás je rozšírená najmä v nížinách. Vytvára nepravidelne rozloženú, riedku, vysoko nasadenú korunu. Dorastá do výšky 20 až 30 m. Má najkrajšie zafarbenie kmeňa, a to červenohnedé. Vyžaduje dostatok svetla, ináč je úplne nenáročná, značne prispôsobivá a odolná proti mrazu. Pinus sylvestris ’Pumila“ je krásny, pomaly rastúci, sivo zafarbený kultivar.
Pinus nigra - borovica čierna
Vytvára rovný čiernosivý kmeň a temnú, široko rozloženú, 20—30 m vysokú korunu. Je náročnejšia na teplo, neznáša mokro, ináč je nenáročná. Oproti borovici sosne má dlhšie (80—150 mm), pichľavé ihlice a väčšie, hnedé a lesklé šišky. Sadovnícky je veľmi cenná.
Pinus mugo - borovica horská
Táto domáca borovica rastie v horských oblastiach na rašeliniskách. Vytvára väčšinou pomaly rastúce poliehavé kry, niekedy aj riedke kužeľovité stromy (na rašeliniskách). Je pôdoochrannou drevinou; je úplne odolná proti mrazu a vhodná do všetkých polôh. Má široké uplatnenie, najmä na stráne, do skalnatých partií, vresovísk a do voľne rastúcich živých plotov.
Borovice s troma ihlicami vo zväzočku
Pinus ponderosa - borovica ťažká
Má kužeľovitú hustú korunu. Dorastá do výšky 30 m. Ihlice sú tuhé, nápadne dlhé (120—260 mm), niekedy po dvoch vo zväzku. Šišky sú podlhovasto vajcovité, až 150 mm dlhé. Je vhodná do nižších polôh.
Borovice s piatimi ihlicami vo zväzočku
Pinus strobus - borovica hladká (vejmutovka)
Vytvára korunu v mladšom veku kužeľovitú, v staršom veku 9 nepravidelnú, malebne rozložitú, so silnými, vodorovnými, nerovnako dlhými konármi. Lepšie rastie vo vlhkejších, hlbokých pôdach. Je úplne otužilá. Ihlice má tenké, veľmi mäkké, 60—120 mm dlhé. Šišky sú až 150 mm dlhé, spravidla zakrivené. Sadovnícky je cenná.
Pinus cembra - borovica limbová (limba)
Táto domáca borovica rastie v oblasti Tatier. Korunu vytvára v mladom veku vajcovitú, neskôr trochu nepravidelnú, so zaobleným vrcholom. Najlepšie rastie na vlhkých hlinitých pôdach, najmä na severných svahoch. Ihlice sú 50—80 mm dlhé, tmavozelené, tenké a tuhé, šišky vajcovité, hnedé, 60—80 mm dlhé. Limba rastie veľmi pomaly. Je vhodná aj do drsných polôh. Sadí sa ako solitér, prípadne sa združuje s borovicou horskou.
Tsuga
V prírode sú rozšírené od Himalájí cez celú východnú Áziu až do mierneho pásma Severnej Ameriky. Väčšinou sú to mohutné stromy.
Tsuga canadensis - tsuga kanadská
Tento najčastejšie pestovaný druh tsugy vytvára nepravidelné, široko kužeľovité stromy s tenkými, na konci previsnutými konármi. Je náročnejší na vlhkejšie pôdy i ovzdušie a znáša zatienenie. Vyznačuje sa spravidla deleným kmeňom a plochými ihlicami, ktoré sú nápadne krátke a dvojradové, na líci lesklé, tmavozelené, na rube s dvoma belavými pásikmi. Šišky sú malé, previsnuté, nerozpadavé. Rozmnožuje sa semenom. Sadovnícky je vhodná do nižších aj vyšších polôh, najlepšie okolo vodných plôch.
Taxus
Vytvárajú kry až menšie stromy, väčšinou s rozkonáreným kmeňom. Najlepšie rastú v polotieni, v hlbších, výživných pôdach a vo vlhkejšom ovzduší. Majú najtmavšiu farbu z ihličnanov; vyznačujú sa pomalým rastom, tvrdým, pružným, červenkastým drevom a červenohnedou tenkou borkou, ktorá sa odlupuje v tenkých, veľkých šupinách. Ihlice sú ploché, na líci tmavozelené, na rube svetlozelené. Je dvojdomý. Plody sú červené guľaté miešky (bobule). Celý tis okrem plodov je jedovatý. Tis sa najčastejšie rozmnožuje odrezkami alebo sejbou semien, ktoré sa rok stratifikujú. Niektoré kultivary sa vrúbľujú. Tisy sú sadovnícky veľmi cenné. Vysádzajú sa osamotene aj v skupinách, ako podrast vyšších stromov alebo pozadie svetlých sôch a architektonických doplnkov. Dobre znášajú rez a zo všetkých ihličnanov sú najvhodnejšie na tvarovanie (živé ploty, pravidelné tvary).
Taxus baccata L. — tis obyčajný (červený)
Táto domáca drevina patrí medzi chránené rastliny. Semenáčiky rastú vzpriamene, rastliny vyrastené z odrezka rozložito. Od tisu japonského sa odlišuje menej ostro zahrotenými ihlicami a červenkastou borkou, ktorá sa odlupuje. Sadovnícky je veľmi cenný. Má veľa pekných kultivarov. Taxus baccata ’Erecta“ je vzpriamene rastúci širší ker. Taxus baccata ’Fastigiata' má stĺpovitý, vyšší, hustý vzrast. Taxus baccata ’Dovastoniana' má široko rozložitý vzrast.
Taxus cuspidata - tis japonský
Kôra je drsnejšia, ihlice na konci náhle ostro zahrotené, inak viac šikmo vztýčené. Je menej náročný, úplne odolný proti mrazu.
Thuja
Vytvárajú menšie až vysoké stromy s hustou kužeľovitou korunou. Na pôdu nie sú zvlášť náročné. Odolnosť proti mrazu závisí od druhu a stanovišťa. Vyznačujú sa vždy vzpriameným vrcholom a drobnými, až 15 mm dlhými, podlhovastými šištičkami, zloženými z 3—6 párov hnedastých šupín. Šištičky dozrievajú v prvom roku. Druhy sa rozmnožujú semenom alebo odrezkami, kultivary odrezkami, výnimočne vrúbľovaním. Majú široké použitie. Sadovnícky sú cenné.
Thuja occidentalis - tuja západná
Tento u nás najviac pestovaný druh dorastá až do výšky 20 m. Obstojne znáša sucho aj znečistené ovzdušie. Je odolný proti mrazu. Konáriky sú sploštené, prevažne vodorovne rozložené, na rube žltozelené, bez belavej kresby. Po rozdrvení voňajú. V zime sa zafarbujú hnedozeleno. Šišky visia na krátkej stopke. Má všestranné použitie; vysádza sa jednotlivo aj do skupín. Je vhodná aj na strihané živé ploty, na vysádzanie nádob na prenosnú dekoráciu a zákrpky do skaliek. Má veľa rastových aj farebných kultivarov.
Thuja occidentalis ’Wareana' je nižšia kužeľovitá. Je vhodná na živé ploty.
Thuja occidentalis ’Ellwangeriana' je široko kužeľovitá s niekoľkými rozostúpenými vrcholmi.
Thuja occidentalis ’Malonyana' má úzky, pravidelne stĺpovitý tvar.
Thuja occidentalis ’Hoveyť je vajcovitého tvaru.
Thuja occidentalis ’Globosa' je guľovitá, menšia.
Thuja orientalis - tuja východná
Pochádza z Číny. Dorastá do výšky až 10 m. Korunu má vajcovito kužeľovitú, s niekoľkými hlavnými konármi. Konáre sú vejárovité, nápadne kolmo postavené, na obidvoch stranách zelené. Dobre znáša sucho. Je málo odolná proti mrazu, a preto je jej použitie obmedzené, aj keď patrí medzi najkrajšie tuje.
Thuja plicata - tuja riasnatá
Vytvára široko kužeľovité koruny vysoké až 40 m. Mladšie stromy niekedy namŕzajú, a preto sú vhodnejšie do nižších, chránených polôh. Konáriky majú riasnaté, na líci lesklo zelené, na rube so slabou belavou kresbou. Rozdrvené príjemne voňajú. Tuju riasnatú vysadzujeme osamotene aj v .riedkych skupinách, niekedy aj ako voľne rastúce živé steny.
V. MOBILNÁ ZELEŇ
Zeleň plne mobilná
Zeleň čiastočne mobilná
Poznávanie drevín podľa habitusu, listov a plodov
Poznávanie drevín podľa habitusu, listov a plodov
Zhotovovanie zbierok listov, vetvičiek plodov a semien